Poďme sa teraz pozrieť podrobnejšie na vyššie spomínané aktivity.
Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom DNI VODY, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách.
Prvú skupinu – deti prvého stupňa, druhú skupinu – deti druhého stupňa, sme potrebovali zapojiť interaktívne.
Úvod patril vysvetleniu rozdielu medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Za pomoci plagátov, sme vysvetlili telefónne čísla, na ktoré môžu ohlasovať mimoriadne udalosti – aby boli čísla ľahšie zapamätateľné – 150 – číslo na hasičov, kde 0 pripomína hadicu, 155 – číslo na RZP, kde 5 pripomína invalidný vozík, 158 – číslo na políciu, kde 8 pripomína putá.
Žiakov sme obliekli do zásahových odevov a mohli si vyskúšať prenášanie hadíc v koši. Ukázali sme, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Zisťovali sme, či deti vedia, prečo vzniká množstvo požiarov domov, príbytkov. Vysvetlili sme potrebu vody pre hasičov. Ukázali sme im novú techniku – štvorkolku a príves núdzového ubytovania, skrinku na AED, ktorý bude umiestnený na zbrojnici v Jelšave.
Bolo to opäť príjemné predpoludnie na zbrojnici, tešíme sa na ďalšie stretnutie.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriad6dff06c15
HALOVÁ SÚŤAŽ PLAMEŇ PRE MLADÝCH HASIČOV REVÚCKEHO OKRESU
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala tretie kolo halovej súťaže pre PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých hasičov v Základnej škole v Muráni dňa 21.03.2026. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m, štafeta dvojíc a uzlová štafeta, kde sa sčítali lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
- dievčatá:
-
1. miesto - DHZ Jelšava 152,3 sek. 2. miesto - DHZ Magnezitovce 171,2 sek. 3. miesto - DHZ Muráň B 226,0 sek. 4. miesto - DHZ Muráň A 279,0 sek.
- chlapci:
| 1. miesto | - | DHZ Jelšava | 133,2 sek |
| 2. miesto | - | DHZ Muráň A | 140,3 sek |
| 3. miesto | - | DHZ Kameňany | 142,0 sek |
| 4. miesto | - | DHZ Muráň B | 151,8 sek |
| 5. miesto | - | DHZ Magnezitovce | 167,2 sek |
V každom zo štyroch kôl sa jednotlivým DHZ-kám prideľujú body za umiestnenie.
Po treťom kole počet bodov je nasledovný:
- dievčatá – Jelšava 80 bodov, Magnezitovce 60 bodov, Muráň A 30 bodov, Muráň B 20 bodov,
- chlapci – Muráň A 130 bodov, Jelšava 90 bodov, Kameňany 70 bodov, Magnezitovce 60 bodov, Muráň B 50 bodov.
Ďalšie kolo halovej súťaže bude 25. 4. v Základnej škole v Muráni.
Ďakujeme vedeniu ZŠ s MŠ v Muráni za zapožičanie telocvične, kde sme mohli súťaž pre deti zorganizovať.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriaad830f9c15
ZÁKLADNÁ PRÍPRAVA ČLENOV HASIČSKÝCH JEDNOTIEK
Základná príprava členov hasičských jednotiek – DHZO/DHZM Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedecko-technickej spoločnosti v spolupráci s Územnou organizáciou (ÚzO) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 21. – 22. 02. a 07. – 08. 03. 2026 štyridsaťhodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek –dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO/DHZM).
Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
- Technický výcvik s hasičskou technikou a vecnými prostriedkami.
- Základné procesy horenia, hasiace látky a zásady ich použitia.
- Metodika zdolávania požiarov a vykonávanie záchranných prác.
- Zásady poskytovania predlekárskej prvej pomoci.
- Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na pracovisku a pri zásahovej činnosti.
- Fyzická príprava.
Lektormi boli doc. Ing. Eva Mračková, PhD, Ing. Dušan Hancko, PhD a Ing. Mgr. Ivan Chromek, PhD.
Základnej prípravy sa zúčastnilo 41 dobrovoľných hasičov z miest a obcí okresov Revúca, Rimavská Sobota a Zvolen – Bottovo (RS), Držkovce (RA), Gemerská Ves (RA), Ivanice (RS), Jelšava (RA), Kameňany (RA), Kráľ (RS), Leváre RA), Lubeník (RA), Magnezitovce (RA), Muránska Dlhá Lúka (RA), Muráň (RA), Ožďany (RS), Rákoš (RA), Tisovec (RS), Valice (RS), Zvolen (ZV).
Teoretická časť a záverečné testy sa uskutočnili v zrekonštruovanej časti Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
Technický výcvik:
– používanie vecných prostriedkov z CAS 15 Iveco Daily boli vykonané v priestore pred kaštieľom Coburgovcov v Jelšave,
– používanie hasiacich prístrojov, hasebných látok – vody a peny, výcvik používania rôznych druhov prúdnic, výcvik vytvorenia vedení – pred Hasičskou zbrojnicou v Jelšave,
– metódy hasenia horiaceho auta, stabilizovanie auta, vyslobodzovanie ranených z auta za použitia jednoduchých vyslobodzovacích prostriedkov – vedľa Hasičskej zbrojnice v Jelšave,
– členmi DHZM Jelšava bol odprezentovaný prívesný vozík na núdzové ubytovanie.
Lektori vyjadrili spokojnosť nad disciplínou všetkých zúčastnených a ku výbornému prístupu, či už k teoretickej, tak aj ku praktickej časti prípravy.
Všetci vyškolení prešli skúškami a starostovia obcí a miest ich môžu vymenovať za členov DHZO, resp. DHZM.
Ďakujeme Mestu Jelšava za poskytnutie priestorov v kaštieli Coburgovcov, Mestským službám v Jelšave za otvorenie kaviarne počas teoretickej časti odbornej prípravy, Zberným surovinám v Jelšave za poskytnutie vraku auta.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleria8d8994f0bd
NÁVŠTEVA PREZIDENTA DPO SR V JELŠAVE
V stredu 04. 03. 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali sme im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu sme prešli na hasičskú zbrojnicu, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík núdzového ubytovania. Používatelia techniky boli zaučení na ich obsluhu. Všetka technika slúži obyvateľom mesta.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriaadb042f1e9
G. Jakubecová




























Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.