Poďme sa teraz pozrieť podrobnejšie na vyššie spomínané aktivity.
Dňa 25. marca 2026 pokračovala preventívno-výchovná činnosť v rámci marca mesiaca požiarnej ochrany a pri nedávnom DNI VODY, kedy opäť zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci, teraz však zo Špeciálnej základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách.
Prvú skupinu – deti prvého stupňa, druhú skupinu – deti druhého stupňa, sme potrebovali zapojiť interaktívne.
Úvod patril vysvetleniu rozdielu medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru. Za pomoci plagátov, sme vysvetlili telefónne čísla, na ktoré môžu ohlasovať mimoriadne udalosti – aby boli čísla ľahšie zapamätateľné – 150 – číslo na hasičov, kde 0 pripomína hadicu, 155 – číslo na RZP, kde 5 pripomína invalidný vozík, 158 – číslo na políciu, kde 8 pripomína putá.
Žiakov sme obliekli do zásahových odevov a mohli si vyskúšať prenášanie hadíc v koši. Ukázali sme, ako sa pracuje s náradím z hasičskej techniky. Zisťovali sme, či deti vedia, prečo vzniká množstvo požiarov domov, príbytkov. Vysvetlili sme potrebu vody pre hasičov. Ukázali sme im novú techniku – štvorkolku a príves núdzového ubytovania, skrinku na AED, ktorý bude umiestnený na zbrojnici v Jelšave.
Bolo to opäť príjemné predpoludnie na zbrojnici, tešíme sa na ďalšie stretnutie.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriad6dff06c15
HALOVÁ SÚŤAŽ PLAMEŇ PRE MLADÝCH HASIČOV REVÚCKEHO OKRESU
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala tretie kolo halovej súťaže pre PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých hasičov v Základnej škole v Muráni dňa 21.03.2026. Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m, štafeta dvojíc a uzlová štafeta, kde sa sčítali lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
- dievčatá:
-
1. miesto - DHZ Jelšava 152,3 sek. 2. miesto - DHZ Magnezitovce 171,2 sek. 3. miesto - DHZ Muráň B 226,0 sek. 4. miesto - DHZ Muráň A 279,0 sek.
- chlapci:
| 1. miesto | - | DHZ Jelšava | 133,2 sek |
| 2. miesto | - | DHZ Muráň A | 140,3 sek |
| 3. miesto | - | DHZ Kameňany | 142,0 sek |
| 4. miesto | - | DHZ Muráň B | 151,8 sek |
| 5. miesto | - | DHZ Magnezitovce | 167,2 sek |
V každom zo štyroch kôl sa jednotlivým DHZ-kám prideľujú body za umiestnenie.
Po treťom kole počet bodov je nasledovný:
- dievčatá – Jelšava 80 bodov, Magnezitovce 60 bodov, Muráň A 30 bodov, Muráň B 20 bodov,
- chlapci – Muráň A 130 bodov, Jelšava 90 bodov, Kameňany 70 bodov, Magnezitovce 60 bodov, Muráň B 50 bodov.
Ďalšie kolo halovej súťaže bude 25. 4. v Základnej škole v Muráni.
Ďakujeme vedeniu ZŠ s MŠ v Muráni za zapožičanie telocvične, kde sme mohli súťaž pre deti zorganizovať.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriaad830f9c15
ZÁKLADNÁ PRÍPRAVA ČLENOV HASIČSKÝCH JEDNOTIEK
Základná príprava členov hasičských jednotiek – DHZO/DHZM Technická univerzita Zvolen, Drevárska fakulta, katedra protipožiarnej ochrany a Drevársky kongres, člen zväzu slovenskej vedecko-technickej spoločnosti v spolupráci s Územnou organizáciou (ÚzO) DPO SR v Revúcej zorganizovali v dňoch 21. – 22. 02. a 07. – 08. 03. 2026 štyridsaťhodinovú Základnú prípravu členov hasičských jednotiek –dobrovoľných hasičských zborov obcí, resp. miest (DHZO/DHZM).
Táto základná príprava sa zaoberala nasledovnými témami:
- Právne predpisy na úseku ochrany pred požiarmi.
- Organizácia výkonu služby hasičských jednotiek.
- Technický výcvik s hasičskou technikou a vecnými prostriedkami.
- Základné procesy horenia, hasiace látky a zásady ich použitia.
- Metodika zdolávania požiarov a vykonávanie záchranných prác.
- Zásady poskytovania predlekárskej prvej pomoci.
- Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci na pracovisku a pri zásahovej činnosti.
- Fyzická príprava.
Lektormi boli doc. Ing. Eva Mračková, PhD, Ing. Dušan Hancko, PhD a Ing. Mgr. Ivan Chromek, PhD.
Základnej prípravy sa zúčastnilo 41 dobrovoľných hasičov z miest a obcí okresov Revúca, Rimavská Sobota a Zvolen – Bottovo (RS), Držkovce (RA), Gemerská Ves (RA), Ivanice (RS), Jelšava (RA), Kameňany (RA), Kráľ (RS), Leváre RA), Lubeník (RA), Magnezitovce (RA), Muránska Dlhá Lúka (RA), Muráň (RA), Ožďany (RS), Rákoš (RA), Tisovec (RS), Valice (RS), Zvolen (ZV).
Teoretická časť a záverečné testy sa uskutočnili v zrekonštruovanej časti Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
Technický výcvik:
– používanie vecných prostriedkov z CAS 15 Iveco Daily boli vykonané v priestore pred kaštieľom Coburgovcov v Jelšave,
– používanie hasiacich prístrojov, hasebných látok – vody a peny, výcvik používania rôznych druhov prúdnic, výcvik vytvorenia vedení – pred Hasičskou zbrojnicou v Jelšave,
– metódy hasenia horiaceho auta, stabilizovanie auta, vyslobodzovanie ranených z auta za použitia jednoduchých vyslobodzovacích prostriedkov – vedľa Hasičskej zbrojnice v Jelšave,
– členmi DHZM Jelšava bol odprezentovaný prívesný vozík na núdzové ubytovanie.
Lektori vyjadrili spokojnosť nad disciplínou všetkých zúčastnených a ku výbornému prístupu, či už k teoretickej, tak aj ku praktickej časti prípravy.
Všetci vyškolení prešli skúškami a starostovia obcí a miest ich môžu vymenovať za členov DHZO, resp. DHZM.
Ďakujeme Mestu Jelšava za poskytnutie priestorov v kaštieli Coburgovcov, Mestským službám v Jelšave za otvorenie kaviarne počas teoretickej časti odbornej prípravy, Zberným surovinám v Jelšave za poskytnutie vraku auta.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleria8d8994f0bd
NÁVŠTEVA PREZIDENTA DPO SR V JELŠAVE
V stredu 04. 03. 2026 zavítali do Jelšavy: prezident Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Bc. Jozef Smolinský a riaditeľ Ankety dobrovoľní hasiči roka Slovenska Radomír Čech, ako ku víťazom 1. ročníka Ankety v kategórii DHZO – oblasť Stred, Dobrovoľní hasiči Jelšava – DHZ – DHZO.
Pred mestským úradom ich privítal veliteľ DHZM Jelšava Ing. Pavol Zapletal, MBA, poslanec mestského zastupiteľstva Karol Sabo a členovia DHZM/DHZ Jelšava. Ukázali sme im priestory úradu, vo veľkej zasadačke bolo pripravené malé občerstvenie a odovzdané malé prezenty.
Z úradu sme prešli na hasičskú zbrojnicu, kde bola vystavená hasičská technika aj s novými prírastkami – štvorkolkou – výhrou v Ankete a prívesný vozík núdzového ubytovania. Používatelia techniky boli zaučení na ich obsluhu. Všetka technika slúži obyvateľom mesta.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/432/dhz/13194/v-jelsave-pokracovala-preventivno-vychovna-cinnost-v-murani-tretie-kolo-sutaze-plamen#sigProGalleriaadb042f1e9
G. Jakubecová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).