O polnoci prišli na ekumenické bohoslužby moji milí "pohodoví" priatelia, Daniel Pastirčák a Róbert Bezák, každý prispel k spoločnej oslave narodenia Pána spôsobom jemu vlastným.
Nuž, počas týchto dní som si nepoleňošila, veľa som nepospala a nezjedla. Ale načerpala som neskutočné množstvo energie a radosti. Z prednesu textov Ferka Kovára a organovej hudby prof. Michalku, ktoré som si počas "pracovnej doby" užívala, som niekedy musela precitnúť a uvedomiť si, že už "idem". Všetky tie vzrušujúce zážitky mi zas budú celé mesiace pripomínať, že napriek únave, niekedy vyčerpaniu má moja práca – teda tá farárska, zmysel. Budem sa stále znova pokúšať myslievať na to preventívne, a skôr ako úplne vyhorím, z celého kolotoča občas vystúpiť a ísť napríklad upratať si pracovňu a umyť okná. Hádam sa mi to do jari podarí.
Pre vytrvalých niečo z kázne:
"Pre väčšinu z nás je v živote šťastím, keď sa môže tešiť z toho, že je ženou alebo mužom v naplnenom partnerskom, manželskom vzťahu. A bolo by prirodzené, áno, láskavé, keby sme radosť z jedinečného spojenia, vzájomnej príťažlivosti a sexuality, ktorú prežívame, dopriali všetkým. Aj tým, ktorí v našej spoločnosti a hlavne v cirkvi svoju identitu radšej skrývajú. V postoji k požiadavkám po legalizácii ich zväzkov nám láska stále chýba.
Ale ak nie sme schopní lásky, umierame. A nechávame umierať iných.
Prikázaním „Nezabiješ“ nás Boh varuje pred tým, aby sme ubližovali, varuje pred násilím. Poveruje nás, aby sme život chránili. Je to to najcennejšie, čo máme. A je to to najcennejšie, čo má aj môj blížny – teda každý človek, bez ohľadu na pôvod, etnicitu, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.
Otázkou je, čo my kresťania na Slovensku pod ochranou života rozumieme. Predstavitelia cirkví sa vyjadrujú za sprísnenie interrupčného zákona, stavajú proti túžbe dvoch milujúcich sa ľudí rovnakého pohlavia vytvoriť rodinu, apriori tiež odmietajú kritický pohľad na tradičné rodové roly. Robia tak možno v dobrej viere. Ale bez diskusie. A bez lásky.
Lebo láska, skutočná láska by nás všetkých musela motivovať k tomu, aby sme nekonali z pozície moci, ale hľadali riešenia."
------------------------------------------------
POZNÁMKA: Vianočné obdobie je, okrem iného, vhodnou príležitosťou aj na to, aby sme na našej webovej stránke prezentovali vzácnych ľudí, ktorí majú korene v našom Gemeri. Medzi nich rozhodne patrí aj Mgr. Anna Polcková, zborová farárka z Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici v Bratislave, pochádzajúca z Revúcej, ktorej autorstvo vyššie uverejneného príspevku patrí.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-