Zásahy a záchranné práce vykonávajú okrem iného:
- HaZZ – ktorý je zložený z príslušníkov,
- Dobrovoľný hasičský zbor obce (DHZO), respektíve Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) – ktoré sú zložení z členov, ktorí sú menovaní obcou po absolvovaní základnej odbornej prípravy.
Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) je základným článkom DPO SR, ktorá je občianskym združením. Všetci členovia vykonávajú povinnosti bez nároku na odmenu a vo svojom voľnom čase.
Dobrovoľník je osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť mimo svojich pracovných činností.
DHZM Jelšava bol v roku 2021 zaradený do kategórie A1. Kategórie sa každý rok prehodnocujú.
Všetci členovia DHZM Jelšava sú aj členmi DHZ Jelšava a vykonávajú rôznorodú dobrovoľnú činnosť v prospech hlavne obyvateľov nášho mesta, ale čo sa týka zásahovej činnosti, aj mimo neho.
V tomto neľahkom období život dobrovoľných hasičov je o to náročnejší, že okrem povinností zdolávať mimoriadne situácie pomáhajú aj pri riešení núdzovej situácie s koronavírusom.
DHZM Jelšava eviduje k 31. 12. 21 spolu 30 zásahov, z toho 20 požiarov, 4 technické zásahy a 6 iných zásahov. Na tieto zásahy sme boli vyzvaní operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici, alebo boli ohlásené na ohlasovňu požiarov DHZM Jelšava.
Najviac sa zasahovalo v piatok a v nedeľu po 8-krát, v sobotu 6-krát, v utorok 4-krát a najmenej v stredu a vo štvrtok po 2-krát. Najviac horela suchá tráva 7-krát, potom rodinný dom 3-krát, strecha rodinného domu a kontajner po 2-krát, odpad v rodinnom dome, stodola, senník, lúčny porast, banský stroj po raz a raz bolo vykonané previerkové cvičenie OR HaZZ v Revúcej.
Samozrejme najviac zásahov sme mali v Jelšave - 14. Zásahy v Jelšave podľa ulíc boli nasledovné:
- Jesenského – 3 – krát
- Pri Odkalisku, Teplá Voda, 9. mája po 2-krát,
- Tomášikova, Za vodou, Hradovisko, Odkalisko – Hradovisko, Mníšanská po jednom.
Okrem mesta Jelšava sme zasahovali aj v nasledovných obciach na vyzvanie KR HaZZ:
Nandraž 2-krát, Kameňany, Chyžné, Muránska Dlhá Lúka, Turčok po jednom.
Počas technických zásahov sa odstraňoval strom zo štátnej cesty, odčerpávala sa voda zo šachty, spiľoval sa gaštan, čistil sa Žliabok po jednom. Tri technické zásahy boli vykonané v Jelšave na uliciach Jesenského, Teplickej a na Mníšanskej a jeden pred obcou Turčok.
Iné technické zásahy – odhŕňanie snehu 2-krát, sledovanie vodných tokov, únik plynu, spadnutá mačka, kropenie stromčekov po jednom.
Na zásahy bola použitá technika:
- CAS 32 TATRA T 815 16-krát,
- CAS 15 IVECO DAILY 6-krát,
- PP 20 1-krát
- DA MITSUBISHI 10-krát,
- Štvorkolka 3-krát.
Počas roku 2021 zasahovalo 20 členov DHZM Jelšava. Spolu zasahovali 121,35 hodín.
Počas zásahov boli vyčíslené priame škody vo výške 5.0 00,- EUR, uchránené hodnoty boli za 15.000,- EUR a náklady na PHM boli 1.022,72 EUR. Priame škody a uchránené hodnoty v zásahoch, kde sa zasahovalo v spolupráci s OR HaZZ v Revúcej, vyčíslovalo OR a tieto hodnoty nie sú zahrnuté v tejto štatistike.
Gabriela Jakubecová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-