V tomto chudobnom, ale krásnom regióne sa začalo rozvíjať aj hasičstvo v rôznych formách. Dobrovoľníci sa začali vzdelávať, aby mohli byť nápomocní aj v zásahovej činnosti, ale mnohí sa začali venovať aj peknému hasičského športu. Zanietení funkcionári z Gemera sa začiatkom 90, rokov 20. storočia začali pohrávať s myšlienkou, spojiť vtedy 2 okresy – Rožňava a Rimavská Sobota, a začať súťažiť v hasičskom športe. Založili súťaž v hasičskom športe ktorú nazvali Súťaž O putovný Gemerský pohár. Zakladajúcimi členmi boli: Ing. Ján Šimon (RS), Ing. Milan Brdársky (RA), Ladislav Holéczy (RV), už nebohý. Spoluautorom bol Štefan Máté.
Podľa Štatútu súťaže sa jej zúčastňujú z každého okresu po 4 družstvá v kategórii muži a po 1 družstve v kategóriách ženy, dorastenky a dorastenci. Za umiestnenie sa získavajú body pre okresy.
Termín súťaže je jednotný, stále tretiu sobotu v septembri a okresy sa podľa kľúča obmieňajú. Nultý ročník bol organizovaný v obci Muránska Dlhá Lúka v roku 1991. Súťaž organizovali okresy nasledovne: Rimavská Sobota 12-x, Rožňava 11-x a Revúca 8-x. V rokoch 2020 a 2021 sa pre pandémiu Covid súťaž neorganizovala.
Gemerský pohár v držbe mali: okres Rimavská Sobota 24-x a Rožňava 7-x.
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR (ÚzO DPO SR) v Rožňave v spolupráci s Obcou Plešivec a Dobrovoľným hasičským zborom (DHZ) Plešivec zorganizovali v sobotu 16. septembra 2023 už jubilejný XXX. ročník tejto súťaže O putovný Gemerský pohár v hasičskom športe.
Poradie družstiev v súťaži bolo vyžrebované vopred na stretnutí zástupcov okresov v obci Plešivec 31. augusta 2023.
Slávnostný nástup trval trošku dlhšie, ako býva zvykom, nakoľko išlo o jubilejný ročník. Po príhovoroch predsedu ÚzO DPO SR v Rožňave Mariana Kapustu, starostky obce Plešivec Ivety Šušánovej, zástupcu Krajskej organizácie DPO SR Košice Ing. Petra Wolfa, a tajomníka ÚzO DPO SR 
v Rožňave PhDr. Michala Terraia, MBA, nastal čas oceňovania. Boli odovzdané Ďakovné listy, ocenenia. Pri príležitosti 30. ročníka hasičskej súťaže O Gemerský pohár bol udelený Záslužný kríž Za rozvoj slovenského hasičstva: Ing. Ján Šimon, Ing. Milan Brdársky, Štefan Máté, Marián Kapusta, Ján Melicher, Ing. Vladimír Šándor.
Po oceňovaní mohla začať samotná súťaž. Súťažilo sa v požiarnom útoku s vodou, v kategórii muži – 10 družstiev, v kategórii ženy – 2 družstvá, v kategórii dorastenci – 2 družstvá a v kategórii dorastenky – 1 družstvo.
V ý s l e d k y:
- Muži
| Poradie | DHZ | Okres | čas |
| 1. | Rákoš | Revúca | 16,28 |
| 2. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 16,84 |
| 3. | Kružno | Rimavská Sobota | 18,14 |
| 4. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 18,48 |
| 5. | Gemerská Poloma | Rožňava | 19,36 |
| 6. | Hucín | Revúca | 20,32 |
| 7. | Revúčka | Revúca | 20,78 |
| 8. | Plešivec | Rožňava | 23,34 |
| 9. | Valice | Rimavská Sobota | 24,72 |
| 10. | Rudná | Rožňava | 31,29 |
- Ženy
| 1. | Kružno | Rimavská Sobota | 21,72 |
| 2. | Koceľovce | Rožňava | 30,21 |
- Dorastenci
| 1. | Hrachovo | Rimavská Sobota | 20,11 |
| 2. | Ratkovské Bystré | Revúca | 25,38 |
- Dorastenky
| 1. | Teplý Vrch | Rimavská Sobota | 24,43 |
Po sčítaní bodov pre okresy podľa výsledkovej listiny získala Rimavská Sobota 35 bodov, Revúca 21 bodov a Rožňava 12 bodov. Putovný pohár v roku 2023 získal okres Rimavská Sobota.
Na nástupe bol vyhodnotený jubilejný ročník O putovný Gemerského pohára, víťazi si odniesli poháre, ostatní diplomy za účasť.
Poďakovanie patrí obci Plešivec a starostke Ivete Šušánovej, za celú spoluorganizáciu súťaže, priestory futbalového ihriska v obci.
Ďalej ďakujeme Slovenskému červenému krížu z Rožňavy a jeho členkám za službu, dohľad počas bezúrazovej (našťastie) súťaže, všetkým objektívnym rozhodcom, a samozrejme všetkým hasičkám, hasičom, súťažiacim reprezentujúcim okresy a všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto súťaže..
Bol to príjemne strávený deň v kruhu hasičskej rodiny.
Gabriela Jakubecová
Fotografie: Viera Bérešová, , Michal Terrai, Gabriela Jakubecová
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-