Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Počas štúdií si vytvorila blízky vzťah k nemčine, ktorá sa jej stala zdrojom prvých literárnych inšpirácií. Ako mladá mama a pani farárka, žijúca v nemeckom prostredí Lomničky, písala po nemecky o výchove detí. Vzdelávala sa aj samoštúdiom. Svoje diela sa snažila podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky.
Súťaž Vansovej Lomnička sa každoročne koná na počesť významnej spisovateľky, redaktorky, prekladateľky, zástankyne práv žien Terézie Vansovej. V Rožňave sa okresné kolo uskutočnilo v priestoroch knižnice v stredu 9. 3. 2016. Na úvod zazneli skladby prostredníctvom dvoch harmoník a následne účastníkov a prítomných privítala riaditeľka Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave Mgr. Iveta Kyselová. „Potešilo nás, keď nás oslovili z Únie žien Slovenska z okresnej organizácie, nakoľko poéziu počuť v našich priestoroch zriedkavejšie“. V príhovore ďalej uviedla „Stretli sme sa tu preto, aby sme slovom vyjadrili úctu ženám, ľudským hodnotám, ktoré sú v súčasnosti veľmi aktuálne. Slovo, ktoré sa skladá z jednoduchých písmeniek môže pohladiť, potešiť, ale aj ublížiť.“ A určite pohladili a pookriali dušu prítomným nasledujúce slová pána Štefana Geržu krásnou básňou o žene.
V porote, ktorej bol Štefan Gerža predsedom, boli členkami pani Eva Majeríková a Tatiana Baranová. Súťažilo sa v troch kategóriách – poézia, próza a vlastná tvorba. Hodnotil sa text, umelecká a obsahová úroveň, ako aj úroveň umeleckého prednesu a čistota jazykového prejavu.
V poézii v podaní Zuzany Lojkovej zazneli Tekuté doláre, v podaní Renáty Palme Starenka a Zuzany Korfantovej Ako vychovať človeka. Vlastnú tvorbu poéziu predniesla pani Ružena Kostelníková s názvom V podvečer života. Prózu si vybrala Timea Bagačková Zollerová s názvom Cudzoložstvo a Vlasta Bujnovská prózu vlastnú tvorbu Ojojoj.
Festival si každoročne udržiava vysokú odbornú i spoločenskú úroveň a je vždy dôstojnou spomienkou na významnú postavu našej kultúrnej histórie. Krajské kolo súťaže žien v prednese poézie, prózy a vlastnej tvorby Vansovej Lomnička sa uskutoční 2.4.2016 o 10:00 hod. v priestoroch Sobášnej siene na Ul. ak. Hronca v Rožňave.
Tatiana Bachňáková
Foto: Oľga Benediktyová a GKPD Rožňava
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-