Fotografia (39)
Podradené kategórie
O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach s Dušanom Petrom
Napísal(a) TIC
Nejde to vždy a nejde to ľahko. Na tvorivú prácu musí vzniknúť ideálne rozpoloženie ducha a mysle...
Všetci poznáme zázračnú moc fotografie. Zachytí neopakovateľný okamih, ktorý nevybledne a poteší aj po mnohých rokoch. O význame svetla v živote človeka niet pochýb. Prirodzené denné svetlo sa vo večerných aj nočných hodinách a počas chladných dní dopĺňa tým umelým. O dôležitosti svetla pri fotografovaní a jeho bohatých možnostiach som sa opýtala Dušana Petra, mladého amatérskeho fotografa, narodeného i žijúceho v Revúcej.
Kto alebo čo Ťa priviedlo k fotografovaniu?
Predstavujeme víťazov fotografickej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Do konca novembra 2017 ste mohli odovzdať svoj hlas ľubovoľnému počtu zo 142 fotografií v súťaži Malohont mojimi očami. Na základe tohto hlasovania si verejnosť vybrala víťazov v jednotlivých kategóriách, ktorých vám dnes radi predstavujeme. Do súťaže sa zapojilo celkovo 36 fotografov nielen z obcí MAS MALOHONT, ale aj z miest ako Rimavská Sobota, Tisovec, Poltár, Tornaľa, Brezno, Banská Bystrica či Praha. Najmladší súťažiaci má 15 rokov a najstarší 75 rokov.
Vláda SR na výjazdovom rokovaní v Revúcej mala výhrady, že z regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta
Napísal(a) MG od
Vláda Slovenskej republiky. Výjazdové 81. rokovanie vlády SR sa uskutočnilo 6. decembra 2017 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorej program mal pre celý náš región dôležitý význam. Na zasadnutie boli prizvaní ajEva Cireňová, primátorka mesta Revúca, Július Buchta, zástupca primátorky mesta Revúca, Peter Balogh, prednosta Okresného úradu Revúca, Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava, Anna Szögedi, primátorka mesta Tornaľa, Ladislav Nagy, prednosta Mestského úradu Tornaľa, Július Laššan, starosta obce Mokrá Lúka, Rudolf Bauer,
Mesiac fotografie – výstava fotoklubu Pix-XL, ktorá sa oplatí vidieť
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás pozývajú v rámci Mesiaca fotografie v piatok 10.11.2017 o 17:00 hod. na vernisáž fotografickej výstavy pod názvom VI. členská výstava Fotoklubu Pix-XL do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
Výzva pre majiteľov starých pohľadníc alebo fotografií Revúcej
Napísal(a) BJ
Máte doma staré pohľadnice alebo fotografie Revúcej? Nenechajte svoje poklady zapadnúť prachom a darujte ich, alebo zdarma zapožičajte Mestu Revúca pre pripravovaný nástenný kalendár. Privítame akékoľvek staré pohľadnice alebo fotografie mesta Revúca, kultúrnych pamiatok, zábery námestia, ulíc, uličiek a pod. Uvedené môžete priniesť osobne v pracovných dňoch na Mestský úrad v Revúcej, Námestie slobody 13/17, 1. poschodie, kancelária č. 48 počas úradných hodín alebo nás môžete kontaktovať na: tel.: 058/28 515 55, 058/28 515 22, mobil: 0908 996 636, e-mail: , . Vopred veľmi pekne ďakujeme a tešíme sa na Vaše príspevky!
BJ
FOTOSÚŤAŽ: Na zaslanie fotografií ostáva už len pár dní
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 5. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2017. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme, a to očami fotografov, ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 4 súťažných kategórií:
FOTOSÚŤAŽ: Pochváľte sa svojimi fotografiami z regiónu
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 5. ročník fotografickej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá je určená pre malých aj veľkých, amatérskych aj profesionálnych fotografov. Súťažné fotografie je možné posielať do 30.09.2017. Zámerom fotosúťaže je ukázať to najlepšie, čo v regióne Malohont a jeho okolí máme, a to očami fotografov, ktorí tu žijú, pôsobia alebo odtiaľto pochádzajú. Fotografie je možné posielať do 4 súťažných kategórií:
V Klenovci otvorili výstavu fotografií z tohtoročnej súťaže Malohont mojimi očami
Napísal(a) malohont.sk
V stredu 16. novembra bola v priestoroch Kultúrneho domu v Klenovci otvorená výstava fotografií z tohtoročnej súťaže Malohont mojimi očami, ktorá bola spojená aj s vyhodnotením a ocenením autorov víťazných fotografií. Píše sa o tom na portáli malohont.sk. Keďže sme o tejto súťaži informovali aj návštevníkov našej stránky, uverejňujeme o nej záverečné riadky.
Na výstave tvorivosti v Rožňave sa predstaví 24 autorov s 83 farebnými aj čiernobielymi fotografiami
Napísal(a) A. Kleinová
Každoročne organizované súťaže tvorivosti neprofesionálnych autorov v oblastiach umeleckej fotografie a výtvarnej tvorby vyhlásené na jar tohto roka budú uzavreté vernisážou výstavy úspešných prác pre verejnosť a zároveň vyhodnotením snaženia autorov. Srdečne pozývame v stredu 18. mája 2016 o 16.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG) na Betliarskej 8 v Rožňave.
Viac...
Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje svoje 5. výročie v Mesiaci fotografie
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozývajú širokú verejnosť pri príležitosti 5. výročia založenia Fotoklubu a v rámci Mesiaca fotografie na vernisáž výstavy pod názvom 4. členská výstava Fotoklubu PixXL v piatok 6.11.2015 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave.
„Fotoklub Pix-XL Rožňava oslavuje v novembri 2015 svoje 5. narodeniny
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.