Revúca (10)
Vyše storočný sviatok MDŽ si pripomenuli v kruhu dobrých priateľov a známych
Napísal(a) H. Puterová
Nedeľu 3.3.2024 sme strávili v príjemnej slávnostnej atmosfére pri príležitosti MDŽ.
Členovia ZO SZPB gen. Viesta Revúca, samozrejme v prevažnej väčšine ženy s predsedom JUDr. Jánom Kochanom sme sa zúčastnili kultúrno-spoločenského programu v banskobystrickej Aule, kde vystúpili Peter Bažík (hudobník a spevák), Čarovné ostrohy (tanečná skupina) skupina Modus a folklórny súbor Poľana. Akcie sme sa zúčastnili na pozvanie predsedu okresnej organizácie Smeru SSD Revúca pána Ondreja Bafiu. Prítomní boli aj vládni predstavitelia s predsedom vlády pánom Róbertom Ficom. V úvode zazneli slová Andreja Sládkoviča: „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený...“ /Marína/, tak sa umelec prihovoril všetkým ženám a pripomenul históriu vzniku MDŽ, keď v roku 1910 sviatok vznikol v Kodani na Medzinárodnej ženskej konferencii. Odvtedy je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť. Vo svojom príhovore pán Róbert Fico o. i. povedal: „Všetkým ženám svoju úctu a vďaku vzdávam,“ a ďalší predstavitelia poďakovali všetkým ženám – matkám ako tvorkyniam a ochrankyniam rodinného krbu, ktoré vytvárajú priestor rodiny a tvoria domov.
Vianočná koleda v Revúcej s príbehom starého lakomca na Štedrý deň
Napísal(a) MG od
Dňa 14. decembra 2023 sa v divadelnej sále MsKS predstavila revúcka ZUŠ zo svojím tradičným predvianočným programom. Svoje multižánrové predstavenie nazvali Vianočná koleda. Tento raz diváci sledovali časovo zaujímavý príbeh z pera anglického spisovateľa Charlesa Dickensa o mrzutom, lakomom a necitlivom Ebenezerovi Scrooogeovi a jeho náprave po tom, čo ho navštívia traja duchovia na Štedrý deň.
O spisovateľovi Ch. Dickensovi vieme, že žil v rokoch 1812 – 1870 a patrí medzi najpoprednejších reprezentatívnych autorov anglického realizmu. Narodil sa v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína prostredníctvom vymyslených postáv v niektorých zo svojich diel.
Vráťme sa na chvíľu do deja spomínaného príbehu, aj keď už je po predstavení.
TROJNÁSOBNÁ SPOMIENKA NA SNP V GEMERI - MALOHONTE * Kultúrny most pre poznanie histórie
Napísal(a) J. Genčanský
Aj v Gemeri-Malohonte sme si pripomenuli výročie mimoriadnej udalosti našich dejín, keď 29. augusta pred 79 rokmi sa slovenský národ hrdo a odvážne postavil proti nemeckému fašizmu. Slávnostnú spomienku sme v tomto roku zorganizovali prvýkrát spoločne v troch mestách – v Tisovci, Hnúšti a v Revúcej.
História zaznamenala, že naše mestá, udalosti a ľudia v nich sa v dejinách spájali pre dobrú vec už mnohokrát. Spoločné boje zvádzali pri zakladaní a budovaní revúckeho Prvého slovenského gymnázia za účasti Tisovčana Štefana Marka Daxnera aj Janka Francisciho z Hnúšte. Rovnako bojovali bok po boku aj v Slovenskom národnom povstaní... A takisto spoločným úsilím sme pripravili tohto roku spomienku na udalosti Povstania v našom regióne v interpretácii Michala Stejskala z Tisovca, Viktora Brádňanského z Hnúšte a Juraja Genčanského z Revúcej.
V Revúčke na futbalovom ihrisku mali Večer pod lampášom SNP
Napísal(a) MG od
Keď sa v Revúckych listoch objavil 23. augusta 2022 oznam o podujatí na futbalovom ihrisku v Revúčke nasledovný text, nemal som žiadnu predstavu, aký to tam v tomto období bude mať záver. Najprv si ho ale prečítajte, lebo sa vlastne týkal iba občanov Revúčky, mestskej časti Revúcej. „Vážení občania, Mesto Revúca v spolupráci s občianskym združením Centrum aktivizácie pamäte a vitality Revúčka, Základnou organizáciou Jednoty dôchodcov Slovenska Revúca a Revúčka a Mestským kultúrnym strediskom Revúca vás srdečne pozývajú na VEČER POD LAMPÁŠOM SNP, ktorý sa uskutoční 29.8.2022 v pondelok od 17.00 na futbalovom ihrisku v Revúčke pri príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania. Môžete sa tešiť na folklórne skupiny z okolia, skákací hrad pre deti, stánky s občerstvením, langoše a tombolu. Každému sa ujde guláš a pivo zadarmo."
Oknom archívu do minulosti: O revúckych kúpeľoch.
Napísal(a) Ing. S. Oravcová
Pri Revúcej, ďaleko od hluku moderného života, uprostred ihličnatého lesíka, snívali svoj sen o krajšej minulosti revúcke kúpele, ktoré kedysi srdečne hostili slovenskú mládež. Žiaci prvého slovenského gymnázia v kúpeľoch organizovali najmä gymnaziálne majálesy, na ktorých viali slovenské trojfarebné zástavy. V nedeľu a cez sviatky boli kúpele navštevované najmä revúckou mládežou, lebo tam hrávala hudba.
Začiatkom 19. storočia našiel na mieste kúpeľov blahodarný železitý prameň vtedajší richtár Jozef Morávek. Prameň podrobil chemickému rozboru hlavný lekár v Gemerskej a Malohontskej stolici Juraj Marikovský v roku 1829. Marikovský si myslel, že táto voda hojí nervové slabosti, bolesti hlavy, srdcové kŕče, zlatú žilu, slabosti rodidiel, biely tok, mesačný krvotok, slabosti od nosenia mnoho dietok a ďalšie choroby. Kúpeľné budovy boli postavené podľa návrhu Marikovského. Prví hostia prichádzali z Jelšavy, Hrkáča a okolia, neskôr najmä po vybudovaní železnice z Budapešti aj z iných krajov Uhorska.
Odišiel Ernest Hauser, nestor výtvarného klubu Plánka
Napísal(a) J. Genčanský
OBRAZ ZOSTANE
Šperk, obraz, váza – zostanú krásne, aj keď sú staré. Bez staroby by náš život nebol úplný. A bez smrti by nebol ukončený. V živote sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu a predsa nás ich príchod prekvapí...
Revúcky klub amatérskych výtvarníkov Plánka pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej opustil jeho najstarší člen Ernest Hauser. Vo veku 88 rokov ukončil svoju pozemskú púť a už nenamaľuje žiadny obraz. Zostali nám tie, ktoré svojimi rukami s láskou k výtvarnému umeniu a nášmu mestu vytvoril.
S pánom Ernestom Hauserom sme sa naposledy rozlúčili v revúckom dome smútku v sobotu 24. októbra 2020.
Narodil sa 16. októbra 1932 v Banskej Štiavnici, v rodine obchodníka a krajčírky, ako prostredný syn z troch chlapcov.
PADLI V NAŠOM CHOTÁRI Spomienkové oslavy oslobodenia mesta Revúca
Napísal(a) Juraj Genčanský
Pri pamätníku protifašistického odboja na Námestí slobody v Revúcej sa 27. januára 2020 zišlo početné zhromaždenie miestnych občanov, žiakov i študentov, aby si pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašizmu. Medzi hosťami bola aj ministerka kultúry Slovenskej republiky pani Ľubica Laššáková.
Bolo to pred 75 rokmi...
Začínal sa siedmy rok najhroznejšej vojny v človečej histórii, ktorá neustále požierala ďalšie a ďalšie životy, majetky, hranice, národy a dennodenne bola skúškou pudu sebazáchovy a ľudskej mravnej sily. V januári 1945 už bolo jasné, že sa vojna chýli ku koncu, ale bojový front prechádzajúci naším krajom stále zanechával za sebou škody a ľudské obete.
Príchod Betlehemského svetla nesie v sebe nadkonfesionálne posolstvo a myšlienkou tohto podujatia u nás je zažínať svetielka v jednotlivých miestach ako články „reťaze svetla“ a spojiť tak symbolicky celé Slovensko. Svetlo ako symbol pokoja spája ľudí všetkých zúčastnených krajín. So Svetlom pokoja sa prináša do slovenských domácností kúsok z Betlehema.
Aj v revúckom Rímskokatolíckom kostole sv. Vavrinca diakona sa veľkí i malí Revúčania zišli na tradičnej predvianočnej slávnosti. Príchod Betlehemského svetla do mesta spoluorganizujú už viac ako dve desaťročia rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev a mesto Revúca. Svetlo do mesta už 23. krát priniesla vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená.
Infocentrum v Revúcej oslavuje desiate narodeniny
Napísal(a) B. Jankóšiková
Je to už desať rokov, čo Mesto Revúca zriadilo a otvorilo Turistické informačné centrum v Revúcej. Infocentrum svoju činnosť začalo v letnej sezóne 5. augusta 2008 a tak ako vtedy, aj dnes, sídli v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia na Muránskej ulici, je členom Asociácie informačných centier Slovenska a je plne financované z rozpočtu mesta Revúca. Je súčasťou organizačnej štruktúry Mestského úradu v Revúcej a patrí pod Oddelenie regionálneho rozvoja z dôvodu koordinácie činností a aktivít cestovného ruchu v meste. Nakoľko rozvoj turizmu až do roku 2008 nebol dostatočne podporený, vznikla potreba zriadenia takéhoto kontaktného miesta nielen pre návštevníkov regiónu, ale aj obyvateľov mesta.
Vláda SR na výjazdovom rokovaní v Revúcej mala výhrady, že z regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta
Napísal(a) MG od
Vláda Slovenskej republiky. Výjazdové 81. rokovanie vlády SR sa uskutočnilo 6. decembra 2017 v Mestskom dome kultúry v Revúcej, ktorej program mal pre celý náš región dôležitý význam. Na zasadnutie boli prizvaní ajEva Cireňová, primátorka mesta Revúca, Július Buchta, zástupca primátorky mesta Revúca, Peter Balogh, prednosta Okresného úradu Revúca, Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava, Anna Szögedi, primátorka mesta Tornaľa, Ladislav Nagy, prednosta Mestského úradu Tornaľa, Július Laššan, starosta obce Mokrá Lúka, Rudolf Bauer,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.