Hvezdáreň (5)
Ste pripravení na sobotňajšie čiastočné zatmenie slnka a na Deň hvezdární a planetárií 2025?
Napísal(a) Zdeněk Molnár
Hvezdáreň Rožňava Observatory prináša pár informácií a dobrých rád. Úkaz bude pozorovateľný 29. marca 2025 z celého Slovenska a aj keď naša krajina sa bude nachádzať na okraji zóny tohto úkazu, toto nebeské divadlo si zaiste nenechajte ujsť, lebo na ďalšie si dlho počkáte. U nás v Rožňave a v Rimavskej Sobote začne o 11:54 hod. a skončí o 12:53 hod. Zakrytie bude dosahovať maximálne 3,1%. Počas podujatia Deň hvezdární a planetárií nás čaká jeden z najzaujímavejších astronomických úkazov. Nenechajte si ho ujsť!
Unikátna prednáška slovenskej vedkyne o simulovaných misiách na Mesiac a Mars
Napísal(a) Róbert Šimko
Úsek astronómie Gemerského osvetového strediska, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, pozýva širokú verejnosť dňa 1. marca 2024 o 18.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8) na jarnú astroprednášku Dr. Michaely Musilovej na tému Na polceste na Mars. Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová sa vypracovala na riaditeľku simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici HI-SEAS v USA. Tie momentálne organizuje a vedie v spolupráci s NASA a ESA (Európskou vesmírnou agentúrou) s cieľom pripraviť personál a technológiu pre život a prácu na týchto mimozemských objektoch. Jej práca sa zameriava na výskum ľudských vzťahov a psychologických ťažkostí, ktorým budú musieť čeliť astronauti počas dlhodobých misií vo vesmíre.
Hviezdny Valentín s GOSkou sa uskutoční v rožňavskej hvezdárni a v keramickej dielni Domu tradičnej kultúry Gemera. Rožňavská hvezdáreň otvorí svoje brány zaľúbencom počas ich sviatku. Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, dňa 14. februára 2024 od 18.00 hod. organizuje pozorovanie večernej oblohy s názvom Hviezdny Valentín, počas ktorého si návštevníci budú môcť v plnej kráse vychutnať Mesiac, plynného obra Jupiter a hviezdokopu zo súhvezdia Býk a Plejády. „Hvezdáreň počas celého roka prináša návštevníkom lákavý program vo forme pozorovaní dennej či nočnej oblohy počas významných astronomických javov. Cieľom je popularizácie astronómie a prírodných vied, najmä keď sú podmienky na pozorovanie priaznivé a nebo jasné,“ uviedol Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci svojho úseku astronómie pripravuje verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka. Konať sa bude vo štvrtok 10. júna od 11:00 do 14:00 hod. na Námestí baníkov v Rožňave. Nakoľko z územia Strednej Európy bude tohoročné zatmenie len nepatrné, zatmenie Slnka bude viditeľné na necelé štyri percentá, hvezdáreň ponúkne svojim návštevníkom možnosť pozorovať aj iné javy, ako napríklad slnečné škvrny, slnečné granuly, filamenty, či protuberancie.
„Všeobecne sa neodporúča Slnko pozorovať v domácich podmienkach. Neodborné pozorovanie môže mať za následok poškodenie zraku, až trvalú slepotu. Najlepšie sa Slnko pozoruje pomocou špeciálneho slnečného teleskopu, ktorý poskytuje riadnu ochranu pri sledovaní úkazu,“ vysvetľuje Štefan Jackovič, odborný pracovník rožňavskej hvezdárne a dodáva: „Popri pozorovaní Slnka z rožňavského námestia sa môžu záujemcovia tešiť aj na livestream anulárneho, teda prstencového zatmenia zo severne položených observatórií.“
Pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka bude prebiehať v prípade priaznivého počasia.
Okolo Slnka krúži množstvo komét, ale len jedna z nich, kométa 109P/Swift–Tuttle, svojím postupným rozpadom dopĺňa meteorický roj augustových Perzeíd. Pretože v čase jeho vrcholenia pripadajúceho na prvú tretinu augusta sú školské prázdniny v plnom prúde, je čas letných dovoleniek a noci sú ešte dostatočne teplé, zo všetkých rojov sú práve Perzeidy tie najpozorovanejšie.Tohoročné maximum meteorického roja Perzeíd pripadne na noc zo soboty na nedeľu 12./13. augusta, preto sa pozorovatelia v Európe môžu tešiť


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-