Hvezdáreň (5)
Ste pripravení na sobotňajšie čiastočné zatmenie slnka a na Deň hvezdární a planetárií 2025?
Napísal(a) Zdeněk Molnár
Hvezdáreň Rožňava Observatory prináša pár informácií a dobrých rád. Úkaz bude pozorovateľný 29. marca 2025 z celého Slovenska a aj keď naša krajina sa bude nachádzať na okraji zóny tohto úkazu, toto nebeské divadlo si zaiste nenechajte ujsť, lebo na ďalšie si dlho počkáte. U nás v Rožňave a v Rimavskej Sobote začne o 11:54 hod. a skončí o 12:53 hod. Zakrytie bude dosahovať maximálne 3,1%. Počas podujatia Deň hvezdární a planetárií nás čaká jeden z najzaujímavejších astronomických úkazov. Nenechajte si ho ujsť!
Unikátna prednáška slovenskej vedkyne o simulovaných misiách na Mesiac a Mars
Napísal(a) Róbert Šimko
Úsek astronómie Gemerského osvetového strediska, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, pozýva širokú verejnosť dňa 1. marca 2024 o 18.00 do Domu tradičnej kultúry Gemera (Rožňava, Betliarska 8) na jarnú astroprednášku Dr. Michaely Musilovej na tému Na polceste na Mars. Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová sa vypracovala na riaditeľku simulovaných marťanských a mesačných misií na výskumnej stanici HI-SEAS v USA. Tie momentálne organizuje a vedie v spolupráci s NASA a ESA (Európskou vesmírnou agentúrou) s cieľom pripraviť personál a technológiu pre život a prácu na týchto mimozemských objektoch. Jej práca sa zameriava na výskum ľudských vzťahov a psychologických ťažkostí, ktorým budú musieť čeliť astronauti počas dlhodobých misií vo vesmíre.
Hviezdny Valentín s GOSkou sa uskutoční v rožňavskej hvezdárni a v keramickej dielni Domu tradičnej kultúry Gemera. Rožňavská hvezdáreň otvorí svoje brány zaľúbencom počas ich sviatku. Gemerské osvetové stredisko, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, dňa 14. februára 2024 od 18.00 hod. organizuje pozorovanie večernej oblohy s názvom Hviezdny Valentín, počas ktorého si návštevníci budú môcť v plnej kráse vychutnať Mesiac, plynného obra Jupiter a hviezdokopu zo súhvezdia Býk a Plejády. „Hvezdáreň počas celého roka prináša návštevníkom lákavý program vo forme pozorovaní dennej či nočnej oblohy počas významných astronomických javov. Cieľom je popularizácie astronómie a prírodných vied, najmä keď sú podmienky na pozorovanie priaznivé a nebo jasné,“ uviedol Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka na Námestí baníkov v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v rámci svojho úseku astronómie pripravuje verejné pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka. Konať sa bude vo štvrtok 10. júna od 11:00 do 14:00 hod. na Námestí baníkov v Rožňave. Nakoľko z územia Strednej Európy bude tohoročné zatmenie len nepatrné, zatmenie Slnka bude viditeľné na necelé štyri percentá, hvezdáreň ponúkne svojim návštevníkom možnosť pozorovať aj iné javy, ako napríklad slnečné škvrny, slnečné granuly, filamenty, či protuberancie.
„Všeobecne sa neodporúča Slnko pozorovať v domácich podmienkach. Neodborné pozorovanie môže mať za následok poškodenie zraku, až trvalú slepotu. Najlepšie sa Slnko pozoruje pomocou špeciálneho slnečného teleskopu, ktorý poskytuje riadnu ochranu pri sledovaní úkazu,“ vysvetľuje Štefan Jackovič, odborný pracovník rožňavskej hvezdárne a dodáva: „Popri pozorovaní Slnka z rožňavského námestia sa môžu záujemcovia tešiť aj na livestream anulárneho, teda prstencového zatmenia zo severne položených observatórií.“
Pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka bude prebiehať v prípade priaznivého počasia.
Okolo Slnka krúži množstvo komét, ale len jedna z nich, kométa 109P/Swift–Tuttle, svojím postupným rozpadom dopĺňa meteorický roj augustových Perzeíd. Pretože v čase jeho vrcholenia pripadajúceho na prvú tretinu augusta sú školské prázdniny v plnom prúde, je čas letných dovoleniek a noci sú ešte dostatočne teplé, zo všetkých rojov sú práve Perzeidy tie najpozorovanejšie.Tohoročné maximum meteorického roja Perzeíd pripadne na noc zo soboty na nedeľu 12./13. augusta, preto sa pozorovatelia v Európe môžu tešiť
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.