
„Teším sa, že kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja vytvárajú podmienky na uchovávanie regionálnych tradícií. Festival paličkovanej čipky je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého témou je tento rok Umenie a zážitok. Rokmi sa stal zážitkom nielen pre ľudí z nášho kraja, ale z celého Slovenska a tiež zo zahraničia. Mám radosť, že sa aj mladšie generácie zaujímajú o živú prezentáciu tradičných hodnôt a majú potrebu chrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo,“ uvádza Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
Pre účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Česka sú pripravené odborné prednášky, tvorivé dielne splietania tradičných aj moderných motívov a sprievodný kultúrny program s prezentáciou gemerských krojov. Súčasťou festivalu je spoločná medzinárodná výstava skvostov paličkovanej čipky z bohatej tvorby čipkárok a aj autorská výstava z dielne Evy Turós.
"Paličkovaná čipka prežíva svoju renesanciu, o čom svedčí každoročne sa zvyšujúci záujem o účasť na našom festivale. Toto tradičné, veľmi jemné remeslo je obdivuhodné pre svoju krásu, no zároveň pre trpezlivosť a precíznosť, ktoré si vyžaduje,“ hodnotí Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Tohtoročný festival je zameraný na regionálne čipky z Hontu, Gemera a na súčasnú modernú tvorbu. Paličkovanú čipku z Hontu účastníkom festivalu priblíži Jarmila Rybánska, majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví paličkovanej čipky a odborná lektorka Školy remesiel ÚĽUV v Bratislave. Autorskú, súčasnú modernú čipku aktérom festivalu predstavia známe čipkárky Katarína Búranová a Lýdia Pekaríková, členky Klubu paličkovanej čipky Grácia zo Žiliny. „Lýdia Pekaríková sa venuje obrazovej, odevnej a úžitkovej tvorbe. Autorka v čipkárskych prácach uprednostňuje technologické postupy pásikovej čipky, používa škálu zemitých farieb, kombináciu textilných a prírodných materiálov. Katarína Búranová sa venuje obrazovej – voľnej, odevnej a úžitkovej tvorbe. V jej prácach nájdeme inšpiráciu ľudovou výšivkou,“ doplnila Valéria Munková, manažérka kultúry GOS.
Súčasťou festivalu je autorská výstava členky Maďarskej asociácie čipkárok Evy Turós, ktorá je držiteľkou viacerých domácich a zahraničných ocenení za autorskú tvorbu výnimočne jemnej Hunnia čipky. Kurátorkou výstavy je Erdei T. Lilla, etnografka Národného múzea úžitkového umenia v Budapešti. V rámci sprievodných aktivít sa predstavia folklórne súbory z Vlachova a Rožňavy s programom a komentovanou prehliadkou ľudového odevu.
Nenechajte si ujsť v predposledný septembrový víkend Medzinárodný festival paličkovanej čipky. Všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave. Medzinárodná výstava, ktorá je súčasťou festivalu je prístupná v dňoch 21.9. (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hod. a 22.9. (nedeľa) v čase od 9.00 do 14.00 hod. Autorská výstava maďarskej čipkárky Evy Turós bude verejnosti prístupná od 21.9. do 18.10. 2019.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku.
Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Kontaktná osoba:
Valéria Munková, manažérka kultúry
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
0905 939 691,
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-