Ďalší z koncertov mestského festivalu vážnej hudby RAK 2019 bol venovaný výročiu založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Polstovka profesionálnych muzikantov Štátnej filharmónie Košice pod taktovkou šéfdirigenta Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu Petra Valentoviča uviedla orchestrálnu suitu Jána Cikkera Spomienky, Op. 25. Cikkerovo dielo z roku 1947 je reflexiou na Slovenské národné povstanie a súčasťou tohto koncertu bolo aj preto, že v decembri si pripomenieme 30 rokov od smrti autora.
Skutočný hudobný bonbón však prišiel v druhej časti koncertného večera. K filharmonikom s dirigentom sa pripojil malý veľký muž – vystupovaním i vzrastom nenápadný huslista, ale virtuóz na svoj nástroj par excellence! Pavel Šporcl je dnes zrejme najpopulárnejší český umelec pôsobiaci v oblasti vážnej hudby. Vystupuje na svetových festivaloch (Salzburger Festspiele, Pražské jaro, Schleswig-Holstein) i pódiách (Suntory Hall v Tokiu, Alte Oper vo Frankfurte, Walt Disney Hall v Los Angeles, Čajkovského sála v Moskve či legendárna Carnegie Hall v New Yorku) s renomovanými orchestrami (Slovenská filharmónia, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, National Orchestra de France, Royal Liverpool Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris). Takmer všetky jeho albumy získali titul Platinová platňa. Popri klasickej hudbe koncertuje a nahráva aj iné žánre, napr. s vlastnou cigánskou cimbalovou kapelou odohral viac ako 350 vystúpení v mnohých krajinách sveta vrátane Číny.
Na javisku Mestského domu kultúry v Revúcej predviedol Šporcl bravúrne a noblesne Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur, op. 35. Ide o dielo „šťastnej tvorivej chvíle, melodicky šťavnaté, spontánne vitálne a strhujúce svojím temperamentom“ (o interpretačnej náročnosti husľového partu svedčí historická kuriozita – prvý oslovený sólista, Čajkovského súčasník, ho odmietol hrať, lebo sólový part sa mu zdal nehrateľný!). Revúcke obecenstvo bolo nadšené a výkrikmi bravó i nástojčivým aplauzom si vyžiadalo prídavok – temperamentné husľové Capriccio č. 5 od Paganiniho.
Po koncerte navyše maestro Šporcl ochotne podpisoval svoje CD pre všetkých záujemcov.
Štvrtkový hudobný zážitok bol skvelou odmenou pre všetkých, ktorí si v onen večer zo všetkých kultúrnych príležitostí v Revúcej vybrali koncert festivalu RAK v MsKS.
Pozývame vás aj na záverečný koncert tohto festivalu vážnej hudby 10. októbra 2019. Bratislavský súbor pre starú hudbu SOLAMEMTE NATURALI uvedie dopoludnia v Lubeníku a večer o 19.00 v MsDK v Revúcej vlastné spracovanie piesní z tzv. Lubeníckeho zborníka. Ide o anonymný rukopis z 2. pol. 18. storočia, objavený v roku 1937 v dome Samuela Nováka, učiteľa na lubeníckej evanjelickej škole.
Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej
fotografie © Beata Beláková
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-