vášnivú diskusiu medzi dospelými. Javilo sa to totiž ako nepochpiteľné. V roku 2010 sa konal prieskum, ktorý testoval pätnásťročnú populáciu vo všetkých členských štátoch OECD, ako aj v niektorých ďalších krajinách. Čerství držitelia slovenských občianskych preukazov dopadli v teste, ktorý zisťoval, ako vedia prečítané a naučené uplatniť v reálnom živote, podpriemerne.Spomedzi 34 krajín sa umiestnili na 25. až 29. mieste! Viac, ako na zamyslenie! Pred niekoľkými rokmi sme ani netušili, že môže nastať takýto problém u detí, čo sa týka čítania. Akosi spontánne sme začali k nám pozývať medzi deti dospelých s tým, aby si zaspomínali na svoje detstvo a prečítali časť svojej najobľúbenejšej knihy z čias, keď oni boli malí, keď nebol farebný televízor a o internete sme ani netušili. Nazvali sme to „Na túto knihu nikdy nezabudnem“.„Stalo sa už tradíciou, že „dospeláci“ sa nás pýtajú, či môžu prísť aj na budúci rok deťom čítať. A tak okrem čítania sa aj veľa rozprávame, ako to vyzerá v rodinách dnes. Je mnoho detí, ktoré sa priznajú, že im rodičia nečítali, keď boli malé a mnohí si pri rôznych sviatkoch ani na knihu ako darček ani nespomenú,“ prezradila riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová.
História Mesiaca knihy začala v roku 1955. Ide o spomienku na slovenského propagátora knižnej kultúry Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil aj zomrel v marci. Kvôli zlému zraku nemohol sám čítať, a tak prosil o prečítanie kníh svojich susedov. Nakoniec pochodil celé Slovensko a stihol pred zničením zachrániť veľa kníh.
Prostredníctvom nášho podujatia „Na túto knihu nikdy nezabudnem“ veríme, že i dnešná mladá generácia bude mať raz na čo spomínať a uverí slovám „bez knihy to nejde“alebo „či sme mladí a či starí, na rozprávku nikdy nie sme starí“.
Text a foto: Tatiana Bachňáková

  {jcomments on}