a aj pestrú starobu. Kniha je vlastne jeho spomínanie na to, čo doteraz prežil tak v čase jeho štúdia na banskoštiavnickom gymnáziu, keď sa rozhodol so svojimi dvomi spolužiakmi ujsť cez hranice do Západneho Nemecka, ale pri Mariánskych Lázňach boli odhalení a čakal ich potom celý život neľahký osud. Ako vojak sa ako politicky nespoľahlivý dostal do Pomocného technického práporu v Stříbre. Po vojenčine prišiel za prácou aj do Lubeníka. V tomto malebnom regióne si založil rodinu. Po ťažkej chorobe odišiel do predčasného dôchodku. Žije v Revúcej a ako amatér sa ešte zaoberá maľovaním obrazov v klube výtvarníkov Plánka. Za dlhoročnú činnosť v tomto výtvarnom klube a za reprezentáciu mesta Revúca sa stal v roku 2010 nositeľom Ceny primátorky mesta Revúca. V závere svojej prvotiny tento takmer 80 ročný skromný pán napísal: „Na konci môjho rozprávania o živote viem, že bol rozmanitý, striedalo sa v ňom dobro so zlom, šťastie s nešťastím a tvorivosť s neúspechom... Tvoril som si svoj svetonázor z pozorovania života okolo seba. Ignoroval som prázdnotu myšlienok a fráz, ktoré panovali v okolitom svete a neprijímal som ich na svoj úžitok. Moje životné úspechy vzišli z mojej mysle a za neúspechmi stáli temné sily zlomyseľných ľudí, zdanlivých priateľov, ktorí žili okolo mňa a maskovali sa falošnou podlízavosťou voči celému okoliu.“
Kniha je písaná ľahkým rozprávačským štýlom a je zrozumiteľná tak mladému čitateľovi ako aj životom skúšaným seniorom.
Ondrej Doboš

{gallery}kultura/kniha/hauser{/gallery}