(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava - tlačová správa) - Dňa 17.8.2011 v dopoludňajších hodinách bola v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Rožňave slávnostne otvorená výstava Memorandum národa slovenského. Na úvod prítomných privítala riaditeľka knižnice Mgr. Iveta Kyselová a slovo odovzdala riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatici Halkovej, ktorá spomenula a vyzdvihla mladý kolektív autorov výstavy. Nasledoval stručný prierez dejinami, ktorý odznel v podaní pracovníka Domu Matice slovenskej Bc. Mateja Ladu. Memorandum slovenského národa z roku 1861 predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník. Jeho koncipovaním, schválením a predložením najvyšším politickým kruhom kulminuje národnoemancipačné úsilie protagonistov slovenského národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 – 1849.
"Kolektív autorov zo Slovenskej národnej knižnice v Martine nazhromaždil dokumenty a predmety, ktoré sa v širších súvislostiach zaoberajú memorandovými udalosťami a ich dôsledkami pri formovaní národného uvedomenia Slovákov. Memorandum národa slovenského je jeden z najvýznamnejších dokumentov a štátoprávnou listinou 19. storočia a bol podnetom pri rozvíjaní modernej slovenskej politickej koncepcie," povedala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Halková a pokračovala: "S Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského máme vynikajúcu spoluprácu a preto som oslovila kolektív pracovníčok, či by bolo možné sprístupniť takúto výstavu v ich priestoroch. Prijali to s nadšením, veď v regáloch nájdete aj k tejto tematike množstvo informácií prostredníctvom kníh a rôznych iných materiálov."
Pamiatky, prezentované touto výstavou, sú súčasťou knižných fondov Slovenskej národnej knižnice, rukopisných fondov SNK - Archívu literatúry a umenia a muzeálnych zbierok SNK - Slovenského národného literárneho múzea. Autorom výstavy a katalógu je Pavol Parenička, manažérom výstavy Peter Cabadaj. Za výberom dokumentov, odbornou spoluprácou, výtvarným a technickým riešením a technickou spoluprácou je ešte množstvo ďalších ľudí, ktorých výsledné dielo je prezentované širokej verejnosti práve v Rožňave.
"Aj napriek tomu, že udalosti spred 150-tich rokov mnohým pripadajú veľmi vzdialené, v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sme s nadšením uvítali myšlienku sprístupniť širokej verejnosti výstavu, ktorá predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník," povedala riaditeľka knižnice Mgr. Kyselová a dodala: "V dejinách ľudstva sú obdobia, ktoré možno v učebniciach dejepisu nie sú veľmi záživné. Preto chcem pozvať na túto výstavu širokú verejnosť aj z toho dôvodu, že je to veľmi pekná, pútavá, poučná výstava s množstvom informácií a ilustrácií z tohto obdobia."
Výstava potrvá do 2. septembra 2011 a pozrieť si ju môžete v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave na ul. Lipová 3 počas výpožičných hodín pre verejnosť ( viď. www.kniznica-rv.sk ). Vstup je zdarma.
Text: Tatiana Bachňáková, Matej Lada
foto: GKPD
{gallery}kultura/expozicia/memo{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-