
Výstavy (325)
Výstava výtvarnej tvorby rodiny Rešovských
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.
Neviem kde, ale niekde tam – Autorská výstava Martiny Kleinovej v Rožňave
Napísal(a) R. Šimko
Martina Kleinová je prvou výtvarníčkou z vlastných radov, ktorej Gemerské osvetové stredisko (GOS), zriaďovateľom ktorého je Košický samosprávny kraj, otvára tohoročnú autorskú výstavu s názvom „Neviem kde, ale niekde tam“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 2. februára 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave.
„Názov výstavy odkazuje na transcendentálnu a mystickú realitu, kde je paradoxne umelý svet vnímaný ako bežná realita. Autorka nás pozýva do intímneho, magického a tajomného sveta, ktorý vytvára svojimi obrazmi. Tento kontrast medzi umelým a prirodzeným ešte zvýrazňuje úprimnú otvorenosť a výpoveď umelkyne,“ uviedla kurátorka výstavy Gabriela Görgeyová.
Martina Kleinová študovala umelecké návrhárstvo odevov a výtvarnú edukáciu, čo uplatnila v praxi ako kostýmová výtvarníčka v niekoľkých divadelných predstaveniach, ako autorka ilustrácií, pri tvorbe propagačnej grafiky, či ako lektorka školy animovaného filmu.
Výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu presunuli do Domu tradičnej kultúry v Rožňave
Napísal(a) A. Terezková
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, informuje verejnosť, že výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu si budú môcť pozrieť od 31. júla 2023 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej ulici 8. Výstava bola predčasne ukončená z dôvodu realizácie stavebných prác v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Autorka výstavy a kurátorka etnografie, Mgr. Barbora Šumská, na tematiku kože a kožušiny nazerá z viacerých hľadísk, či už z pohľadu histórie regiónu a etnografie, alebo spôsobu remeselného spracovania materiálu. Návštevníci výstavy uvidia aj rôzne druhy výrobkov z kože a kožušiny, a tak získajú celistvý pohľad na tému. Okrem iných zbierkových predmetov a nových akvizícií múzea je na výstave prezentovaná aj práca súčasných remeselníkov a výrobcov z regiónu a blízkeho okolia.
Gemerské impresie Milana Laciaka zachytávajú čaro gemerskej prírody a dediny
Napísal(a) M. Venenyová
Milan Laciak v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu unikátnych akrylových obrazov, ktoré zachytávajú nostalgiu čarovnej gemerskej prírody a dediny, pod názvom Gemerské impresie. Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 23. 03. 2023 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Hlavným zámerom autora, rodáka z horného Gemera, je zachytenie pocitu nostalgie času, ktorý plynie v dedinskom živote bežných ľudí. Výstava upriamuje pozornosť na poriadok prírody, ktorá má svoj prirodzený životný cyklus.
,,Opustené dedinské domy, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou horného Gemera sú mojou inšpiráciou, rovnako ako aj oslava gemerských koreňov, prirodzený obdiv a úcta k prírode. Predstava rôznorodých scenérií, narastajúca pokora k prírode boli hlavným námetom mojej obrazovej tvorby,“ uviedol autor umeleckých diel Milan Laciak.
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvoria výstavu malieb Henriety Kováčovej s názvom Putujúce duše
Napísal(a) M. Venenyová
Henrieta Kováčová v spolupráci a Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, otvoria výstavu malieb s názvom Putujúce duše. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 28. 11. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Výstava prezentuje maľby, v ktorých sa spája prozaická abstraktno-figurálna tvorba s portrétom. Autorka výtvarných diel je zameraná na pop-surrealistické diela s príbehmi, ktoré sa môžu dotknúť každého z nás.
„Emócia a myšlienka výtvarného vyjadrenia mojich malieb nie je len o statike postáv či osamelých figúr v neznámom priestore, ale aj v intenzite svetla a hĺbke daného priestoru. Postavy nechávam levitovať vo vlastných snoch a tajomne. Mojou tvorbou sa vinie niť farebnosti, expresie alebo impresie,
Medzinárodný maliarsky tábor Józsefa Basku – Výstava MLYN Rožňava 2022
Napísal(a) E. Tományová
Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) M. Venenyová
Divadlo rozprávok-Meseszínház v Rožňave v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja a s mestom Rožňava otvorilo k 25. výročiu založenia divadla jubilejnú výstavu pod názvom Zázračná ríša bábok a rozprávok v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. Počas trvania výstavy sme pre návštevníkov pripravili aj zaujímavé sprievodné podujatia, na ktorých sa zabavia a budú mať možnosť nahliadnuť do zákutia magického rozprávkového sveta bábok.
Milovníci rozprávok každej vekovej kategórie sa budú môcť zúčastniť komentovanej prehliadky výstavy, ktorá bude spojená s ľudovými detskými hrami, riekankami a pesničkami. Spestrením bude interaktívny kútik, kde si všetci záujemcovia na vlastnej koži vyskúšajú hru s bábkami. Pre tých najmenších sú pripravené aj maľovánky z rozprávkového predstavenia indiánskej rozprávky Kojot tancujúci s hviezdami.
Prenasledovanie Rómov v období slovenského štátu
Napísal(a) Mgr. K. Svrčková
Vernisáž putovnej výstavy Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu sa uskutoční 6. apríla 2022 o 15.30 hod. na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Výstava podáva komplexný obraz o podobách diskriminácie a prenasledovania Rómov počas Slovenského štátu, pričom známe sú i masové popravy rómskeho obyvateľstva. Putovnú výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry – Múzeum holokaustu v Seredi. Výstava potrvá do 28. apríla 2022.
Výstava Prenasledovanie Rómov v období Slovenského štátu je zameraná na perzekučné opatrenia namierené proti Rómom. V úvode sa venuje nacistickej rasovej politike a prenasledovaniu Sintov a Rómov. Približuje genocídu rómskych komunít, ktorá vyvrcholila likvidáciou „cigánskeho rodinného tábora“ v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz – Birkenau.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE – Výstava ľudovo-umeleckých výrobkov z Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinova
Krajský Remeselnícky inkubátor predstaví to najlepšie z tvorby lokálnych výrobcov
Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, organizujú už druhú celokrajskú výstavu remeselných produktov z Košického kraja. To najlepšie z dielne Remeselníckeho inkubátora Gemer si budú môcť návštevníci pozrieť od 21. októbra v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach. Pre priaznivcov tradičného ľudového remesla bude v jeho priestoroch sprístupnených takmer 150 výrobkov klientov Remeselníckeho inkubátora. Päťdesiat najlepších remeselníkov z Košického kraja predstaví svoje výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, rohoviny, ale aj kraslice, šperky či domáce bio-produkty z ovocia a z medu.
Úsmev, ktorý spájal – Najpopulárnejší muž v krajine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Ústavom pamäti národa ponúka pre študujúcu mládež i širokú verejnosť v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. výstavu fotografií dejinných udalosti roku 1968 pod názvom „Alexander Dubček – Úsmev, ktorý spájal“. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk a je hlavným partnerom projektu.
Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska, radíme ho medzi slovenských velikánov 20. storočia. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. A v neposlednom rade patrí medzi najznámejšie slovenské osobnosti v Európe i vo svete.
Viac...
Na leto má Galéria Baníckeho múzea pripravenú výstavu rožňavskej maliarky
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, predstaví vo svojej galérii diela rožňavskej autorky Zuzany Čuňovej. Vernisáž výstavy s názvom Vždy sa dá znova vzlietnuť sa uskutoční v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 1. júla 2021 o 16:00 h.
Zuzana Čuňová, ktorá je už momentálne v dôchodku, pracovala ako vychovávateľka v mimoškolských zariadeniach. K maľovaniu sa dostala už v detstve na hodinách výtvarnej výchovy, svoj vzťah ku výtvarnému umeniu však prehĺbila až počas jej stredoškolských štúdií, vďaka jej učiteľovi Júliusovi Šimonyimu. Po ukončení štúdia sa naplno venovala rodine a výtvarnému umeniu sa na čas prestala venovať. Neskôr prešla od maliarskeho plátna ku fotografovaniu prírody, ktoré jej bolo neskôr inšpiráciou pre obrazy. Začiatkom roka 2017 navštívila kurz kreslenia v Budapešti a jej umelecké cítenie sa prehlbovalo a rástlo, čoho výsledkom bola medzinárodná výstava naivnej tvorby Naiva Bratislava 2019.
DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020 - Unikátna výstava remeselných produktov z Košického kraja
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave (GOS) v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach, ktorých zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, 2. októbra 2020 za účasti župana Rastislava Trnku sprístupnili celokrajskú výstavu remeselných produktov a ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020. Podujatie sa konalo s obmedzeným počtom pozvaných a v súlade s aktuálnymi hygienickými opatreniami COVID-19.
Návštevníci si v rámci výstavu môžu pozrieť výrobky z keramiky, paličkovanej čipky, kože, dreva, kovu, šúpolia, prútia, vlny, rohoviny, kraslice, ručne tkané produkty, šperky či domáce bioprodukty z ovocia a z medu.
„Som hrdý na ľudí, ktorí sa aj v súčasnej dobe venujú remeslám, ku ktorým ich viedli možno aj ich predkovia. Výstava je zároveň odrazom toho, koľko zručných majstrov máme v našom kraji.
Výstavu Dedičstvo inšpiruje 2020 si môžete pozrieť v Košiciach od 3. októbra do konca mesiaca
Napísal(a) A.K.
Zástupkyňa riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Anežka Kleinová nás práve stručne informovala, že v zmysle aktuálnych opatrení v súvislosti s COVID-19 sa neuskutoční slávnostné otvorenie výstavy Dedičstvo inšpiruje 2020, na ktorú sme vás pozvali v minulých dňoch zaujímavým príspevkom aj na stránke Maj Gemer, a ktoré malo byť v piatok 2. 10. 2020 o 17.00 hod. v Dome remesiel v Košiciach.
Napriek tomu vás srdečne pozývame na návštevu tejto výstavy v termíne od 3. do 30. októbra 2020.
AK
RINK pozýva na výstavu ľudovo-umeleckých výrobkov DEDIČSTVO INŠPIRUJE 2020
Napísal(a) A. Kleinová
Výrobky umelcov z Košického kraja možno obdivovať v Dome remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach od 3. do 30. októbra 2020.
Remeselnícky inkubátor (RINK) Gemer, prvý v Košickom kraji, sa za sedemnásť mesiacov od svojho založenia postupne posúva k naplneniu svojich cieľov. Viacero plánovaných aktivít obmedzili opatrenia v súvislosti s COVID-19, avšak väčšina sa koná v zamýšľanom termíne.
Tento rok si Remeselnícky inkubátor, ktorý funguje pri župnom Gemerskom osvetovom stredisku, okrem iného predsavzal predstaviť širokej verejnosti výrobky a produkty tradičných remesiel súčasných tvorcov. Dedičstvo v podobe remesiel je stále živé a teší sa priazni i v modernej dobe, čo napovedá aj názov podujatia. „V zozname nehmotného dedičstva UNESCO má Slovensko zapísaných niekoľko pokladov, medzi nimi aj drotárstvo, modrotlač či fujaru.
V JÚLI 2025 SI PRIPOMÍNAME
Andrej Chazár – 280. výročie narodenia
4. júl - Andrej Chazár (4.7.1745 Jovice – 1.2.1816 Rožňava) – liečebný pedagóg, právnik.
Do školy chodil v Brzotíne a v Dobšinej. Vyštudoval právo, v r. 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal založiť ho v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Florián Berky-Rožňavský – 170. výročie narodenia
4. júl - Florián Berky-Rožňavský (4.7.1855 Szécsény – 22.8.1893 Nálepkovo-Čiernohorské kúpele (pochovaný v Rožňave) – huslista, primáš.
Ako primáš kapely hral v Moskve a v Petrohrade pred ruským cárom Alexandrom III., ktorý mu udelil vyznamenanie, hral aj na viacerých európskych šľachtických dvoroch. V r. 1881 sa usadil v Rožňave. Často hrával na hrade Krásna Hôrka významným osobnostiam – srbskému kráľovi Milanovi, bulharskému cárovi Filipovi Coburgovi a iným. Kniežaťu Karolovi Ľudovítovi Habsburskému hral vo veľkej sále Dobšinskej ľadovej jaskyne. Istý čas bol domácim hudobníkom Andrássyovcov v Betliari. Pochovaný je v Rožňave, náhrobok mu dali postaviť z verejnej zbierky. -MM-
Igor Ciel – 15. výročie úmrtia
4. júl - Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, divadelný a televízny režisér, pedagóg.
Študoval v Brezne, na UK a VŠMU v Bratislave. Ako réžisér spolupracoval najmä so Slovenskou televíziou. Pôsobil v divadle v Nitre, v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V r. 1998 – 2003 vyučoval a bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). Zúčastňoval sa aj rôznych odborných podujatí. V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. Režíroval viac ako stoštyridsať titulov, okrem televíznych filmov aj seriály, inscenácie i niekoľko dokumentárnych filmov. Účinkoval aj ako herec v niekoľkých filmoch. -MM-
Ján Stacho – 30. výročie úmrtia
15. júl - Ján Stacho (1.1.1936 Trnava – 15.7.1995 Bratislava) – lekár, básnik, prekladateľ.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekárom v Rožňavskom Bystrom, potom v Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života, vydal niekoľko zbierok poézie. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. O jeho živote a diele vyšli monografie: Dalimír Hajko: Ján Stacho (1998), Marián Grupač: Ján Stacho / Jazyk ako obraz (2013). -MM-
Ján Fábry – 195. výročie narodenia
21. júl - Ján Fábry (21.7.1830 Lučenec – 28.12.1907 Rimavská Sobota) – botanik, stredoškolský učiteľ.
Študoval na univerzite vo Viedni. Po návrate pôsobil ako učiteľ na gymnáziu Ožďanoch, potom bol profesorom a neskoršie riaditeľom gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol veľkým prínosom pre oblasť školstva, výchovy, vzdelávania, zberateľstva a múzejníctva, pričom kultúru a tradície Gemera-Malohontu prezentoval nielen v rámci župy a Rakúsko-Uhorska, ale aj mimo jeho hraníc. Zaslúžil sa o zriadenie múzea Gemerskej župy (dnes Gemersko-malohontské múzeum) v Rimavskej Sobote, ktorému bol 25 rokov aj riaditeľom. Bol funkcionár miestnych spolkov, viedol aj miestnu meteorologickú stanicu a venoval sa prevažne botanike. Napísal niekoľko článkov o rastlinstve okolia Rimavskej Soboty, Gemera, Malohontu a Turca. Vydal práce o flóre Gemera a učebnice botaniky a zoológie pre stredné školy. Jeho herbár, ktorý zhromažďoval 42 rokov sa skladá z 80 zväzkov a nachádza sa v SNM v Bratislave a jeho časť aj v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Viliam Rozložník – 105. výročie narodenia
21. júl - Viliam Rozložník (21.7.1920 Dobšiná – 8.2.1959 Rožňava) – jaskyniar, speleopotápač,
baník.
Základné vzdelanie získal v rodisku, kde absolvoval aj rok učenia ako zámočnícky učeň. Pokračoval v štúdiu elektrotechnického zamerania v Leviciach. V roku 1944 sa zamestnal ako banský kreslič v Rimavsko-Muránskej spoločnosti, potom ako banský merač v Železorudných baniach v Rožňave. Stal sa prvým slovenským speleopotápačom. Vypracoval novú metódu objavovania jaskýň (tzv. otvárka zdola, ako ju sám nazval), objavené jaskyne preskúmal, vrátane podplávania sifónov, následne na vysokej estetickej úrovni vytvoril podrobné plány a písomnú a fotografickú dokumentáciu. Zúčastnil sa objavenia Gombaseckej jaskyne, Brzotínskej jaskyne a prieskumu priepasti Plešiveckej planiny, priepasti Zvonica, Vyvieračky Buzgó a iných. Bol všestranný talent. Okrem hudobných, jazykových a literárnych schopností mal aj výtvarný talent, kreslil portréty, robil grafické listy, maľoval. V roku 2004 Speleoklub Minotaurus v Rožňave vydal knihu Jaskyne Slovenského krasu v živote Viliama Rozložníka, ktorej autorom je Jaroslav Stankovič a Pavol Horváth. -MM-
Jozef Orlovský – 35. výročie úmrtia
28. júl - Jozef Orlovský (20.9.1908 Cleveland, USA – 28.7.1990 Bratislava) – jazykovedec, pedagóg, knihovník.
Študoval na FF UK v Bratislave. V rokoch 1935 – 1941 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Rožňave a Tisovci. Od r. 1943 pôsobil v Bratislave ako vedecký pracovník a riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV, ako riaditeľ Mestskej knižnice, Krajskej ľudovej knižnice, Ústrednej knižnice SAV a Slovenskej lekárskej knižnice. Zaoberal sa výskumom syntaxe spisovnej slovenčiny a slovenskej dialektológie, venoval sa predovšetkým gemerskému nárečiu a publikoval veľa článkov na túto tému, napr. Ukážky zo slovníka gemerských nárečí, Gemerskí Slováci a ich reč, Výskum gemerských nárečí, Chotárne názvy z Gemera, Ako Gemerčan prirovnáva, V centre záujmu Gemer. Bol členom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj. Knižne mu vyšli publikácie Stredogemerské nárečia (1975), Najstaršia jelšavská mestská kniha 1566 – 1710 (1976, 480 s.), Gemerský nárečový slovník (1982, 424 s.) a iné. -MM-
Samuel Ferjenčík – 170. výročie úmrtia
28. júl - Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave, za jeho pôsobenia bola pristavená veža k hlavnej lodi kostola. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1839 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. Spolupracoval s Ústredným meteorologickým ústavom vo Viedni a svoje poznatky z ovocinárstva a meteorológie časopisecky publikoval. Bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849 a člen delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, požadujúci zastavenie národného útlaku, bol členom spolku Tatrín. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku, ktoré vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč... Publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. Patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. -MM-
Peter Pavol Šramko – 250. výročie narodenia
29. júl - Peter Pavol Šramko (29.7.1775 Paludza - 2.4.1839 Klenovec) – ev. farár, etnograf, historik, náboženský spisovateľ a publicista.
Pôsobil v Nižnom Skálniku a bol aktívnym členom a jedným z najvýznamnejších členov Učenej spoločnosti malohontskej. V ročenke Solennia, ktoré vydávala táto spoločnosť, publikoval v roku 1828 článok v nemčine s názvom Uiber die im Dorfe Klenótz, Gömör-Ki-Honther Comitats, befindlichen Bibeln (O Bibliách nachádzajúcich sa v dedine Klenovec, v župe Gemer-Malohont). Šramko rozdelil opísané biblie do dvoch kategórií – tituly, ktoré sa nachádzali v fare, a tituly, ktoré objavil priamo v obci Klenovec. Šramkovo dielo predstavuje špecifickú výskumnú prácu na kultúre knihy v zvolenej oblasti v prvej tretine 19. storočia. -MM-