Predmetom mesiaca november v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sú kostrové pozostatky, konkrétne spodná čeľusť, zuby a niektoré končatinové kosti medveďa jaskynného. Medveď jaskynný je spolu s mamutom najznámejším zvieraťom konca ľadových dôb. Žil v období pleistocénu a vyhynul približne pred 20 000 rokmi. Pozostatky medveďov jaskynných sa nachádzajú najčastejšie v jaskyniach a odtiaľ pochádza ich pomenovanie. Do jaskýň sa uchyľovali častejšie ako dnešné medvede hnedé, predpokladá sa, že v nich strávili veľkú časť života.
Medveď jaskynný (Ursus spelaeus) bol asi o tretinu väčší ako náš medveď
hnedý a dosahoval hmotnosť približne 500 - 800 kg, dĺžku 2 m a výšku 1,7 m. Samce bývali väčšie ako samice. Na rozdiel od dnešných medveďov mal v pomere k telu väčšiu hlavu s vypuklým a strmším čelom a kratšie, hrubšie končatiny. Dožíval sa pravdepodobne približne 20 rokov. V Európe bol veľmi rozšírený až po Kaukaz, hojný bol aj na našom území. Predpokladá sa, že bol všežravý, no hlavnú časť jeho potravy tvorili rastliny – byliny, bobule a trávy. Príležitostne sa živil malými živočíchmi. Bol korisťou, ale aj predmetom uctievania neandertálcov aj moderných ľudí, s ktorými súperil o úkryt - jaskyne.
Kostrové pozostatky medveďov jaskynných sa našli v mnohých jaskyniach Gemera a Malohontu, napríklad v jaskyni Domica a Malej Drienčanskej jaskyni. Pozostatky tohto jedinca boli nájdené v jaskyni Za Borovou pri Klenovci, ktoré objavil Samuel Laudár v roku 1975.
Mgr. Dalibor Ďuriš
{jcomments on}