×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/gmm/hrniec
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/muzeum/citaren
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/gmm/hrniec
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/muzeum/citaren
sobota, 31 august 2013 13:15

Pravítko básnika Mihálya Tompu v Gemersko-malohontskom múzeu

Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pravítko básnika Mihálya Tompu. Pozoruhodný predmet z historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa viaže k menu Mihálya Tompu (1817 – 1868). Maďarský básnik a reformovaný kňaz je jedným z významných rodákov Rimavskej Soboty. Jeho rodný dom stál na niekdajšej Tompovej ulici, počas bombardovania mesta v roku 1944 bol zničený. Povedzme si aspoň niečo o ňom.
Syn chudobného čižmárskeho majstra, vychovávaný starými rodičmi v Igrici, študoval v Sárospataku, v Prešove sa stal domácim učiteľom a istý čas pôsobil aj v Pešti, čo je z hľadiska jeho literárnej tvorby mílnym kameňom. K jeho užšej priateľskej spoločnosti patrili básnici Sándor Petőfi a Frigyes Kerényi. Tompa od roku 1847 pôsobil ako kalvínsky kňaz v Behynciach, neskôr v Keleméri a nakoniec v Chanave, kde sa presťahoval po revolúcii 1848/49 a tu aj zomrel. Počas absolutizmu protestoval v básňach (K bocianovi, K mláďatám, atď.) proti habsburskému teroru a vyjadril túžbu po slobode. Bol členom Uhorskej akadémie vied a Kisfaludyho literárnej

spoločnosti. 

Ako sa dostalo pravítko zo Sliezska do rúk literárne činnému kňazovi?
Mihály Tompa navštívil kúpeľné mesto Gräfenberg (dnes: Jeseník, Česká republika) na radu lekára v roku 1848, kvôli stálym zdravotným ťažkostiam a bolestiam očí. Moravské kúpele, patriace k mestu Freywaldau, vznikli v roku 1831 ako prvý liečebný ústav studenej kúry na svete. Prvé obdobie aktívnej činnosti ústavu v rokoch 1831-1851 sa viaže k zakladateľovi kúpeľov, Vincenzovi Priessnitzovi. V tomto čase kúpele v Gräfenbergu navštevovalo tisíce pacientov. Spomedzi hostí môžeme nájsť prominentov európskej šľachty a reprezentantov vyššej vojenskej a verejnej správy. Kúpele boli obľúbené aj medzi maďarskou šľachtou a inteligenciou. Najznámejšími hosťami Gräfenbergu sú Miklós Wesselényi, Antal Reguly, Mihály Tompa, Miklós Barabás, ale u Priessnitza sa liečili aj členovia významných šľachtických rodov Széchenyi, Esterházy, Zichy alebo Andrássy. Tu písal Tompa tzv. „Gräfenberské listy”, adresované svojim priateľom, spomedzi nich sú známe listy pre Pétera Litkai Tótha a Miklósa Szemereho, v ktorých opisuje každodenný život v kúpeľoch. Vtedy sa mohlo dostať do rúk Mihálya Tompu aj uvedené pravítko, ktoré pravdepodobne kúpil ako pamiatkový predmet, suvenír z kúpeľov.
Predmet žiaľ neušetril ani zub času. Na povrchu je ešte čitateľný nápis „Gräfenberg”, vidieť portrét Priessnitza, hlavné námestie mesta Freywaldau a minerálny prameň, na miniatúrach však môžeme už len tušiť, ako asi vyzeral celý kúpeľný komplex, budovy a liečebné kúry. Snahy na reštaurovanie pravítka žiaľ, rad radom stroskotali.
Uvedený zbierkový predmet je jedným z množstva artefaktov, ktoré sa zachovali z pozostalosti Mihálya Tompu. Do historického fondu Gemersko-malohontského múzea ho daroval v roku 1902 Gyula Farkas z Putnoku.
PhDr. Éva Kerényi

 

Čítať 3415 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:38

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!