Pravítko básnika Mihálya Tompu. Pozoruhodný predmet z historického zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa viaže k menu Mihálya Tompu (1817 – 1868). Maďarský básnik a reformovaný kňaz je jedným z významných rodákov Rimavskej Soboty. Jeho rodný dom stál na niekdajšej Tompovej ulici, počas bombardovania mesta v roku 1944 bol zničený. Povedzme si aspoň niečo o ňom.Ako sa dostalo pravítko zo Sliezska do rúk literárne činnému kňazovi?
Mihály Tompa navštívil kúpeľné mesto Gräfenberg (dnes: Jeseník, Česká republika) na radu lekára v roku 1848, kvôli stálym zdravotným ťažkostiam a bolestiam očí. Moravské kúpele, patriace k mestu Freywaldau, vznikli v roku 1831 ako prvý liečebný ústav studenej kúry na svete. Prvé obdobie aktívnej činnosti ústavu v rokoch 1831-1851 sa viaže k zakladateľovi kúpeľov, Vincenzovi Priessnitzovi. V tomto čase kúpele v Gräfenbergu navštevovalo tisíce pacientov. Spomedzi hostí môžeme nájsť prominentov európskej šľachty a reprezentantov vyššej vojenskej a verejnej správy. Kúpele boli obľúbené aj medzi maďarskou šľachtou a inteligenciou. Najznámejšími hosťami Gräfenbergu sú Miklós Wesselényi, Antal Reguly, Mihály Tompa, Miklós Barabás, ale u Priessnitza sa liečili aj členovia významných šľachtických rodov Széchenyi, Esterházy, Zichy alebo Andrássy. Tu písal Tompa tzv. „Gräfenberské listy”, adresované svojim priateľom, spomedzi nich sú známe listy pre Pétera Litkai Tótha a Miklósa Szemereho, v ktorých opisuje každodenný život v kúpeľoch. Vtedy sa mohlo dostať do rúk Mihálya Tompu aj uvedené pravítko, ktoré pravdepodobne kúpil ako pamiatkový predmet, suvenír z kúpeľov.
Predmet žiaľ neušetril ani zub času. Na povrchu je ešte čitateľný nápis „Gräfenberg”, vidieť portrét Priessnitza, hlavné námestie mesta Freywaldau a minerálny prameň, na miniatúrach však môžeme už len tušiť, ako asi vyzeral celý kúpeľný komplex, budovy a liečebné kúry. Snahy na reštaurovanie pravítka žiaľ, rad radom stroskotali.
Uvedený zbierkový predmet je jedným z množstva artefaktov, ktoré sa zachovali z pozostalosti Mihálya Tompu. Do historického fondu Gemersko-malohontského múzea ho daroval v roku 1902 Gyula Farkas z Putnoku.
PhDr. Éva Kerényi
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-