piatok, 31 máj 2013 19:26

Život bez klopania na nákovu si ani len nevie predstaviť Doporučený

Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v rámci špecializácie na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov (od roku 1996) rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum. Počas mesiaca jún si múzeum pre verejnosť pripravilo ukážku kováčskych výrobkov Igora Radiča z Klenovca. Vystavené sú úžitkové a dekoratívne predmety.
V 18. a 19. storočí bolo jedno z hlavných zamestnaní Rómov v Gemeri-

Malohonte kováčstvo. Kováčske remeslo si do Európy priniesli z Indie, kde spracovanie železa bolo na vysokej úrovni. Prví rómski kováči, prichádzajúci do Uhorska dostali povolenie vyrábať poľnohospodárske náradie (motyky, sekery, vidly), stavebné kovové materiály (krample, klince, závory, pánty) i zbrane (bodáky rôznej veľkosti, meče halapartne). Kováčska dielňa Rómov pozostávala zo železnej nákovy, mechu, z jedného alebo viacerých kladív a klieští rôznych tvarov.
Tradičné rómske kováčstvo sa začalo pod vplyvom industrializácie a lacnej priemyselnej výroby postupne vytrácať. Nezaniklo však úplne. Našlo si svoju cestu v podobe umeleckého kováčstva, o čom svedčí ojedinelá rómska kováčska dielňa Igora Radiča v Klenovci.
Igora Radiča, už ako 12-ročného, priťahoval oheň a železo. V 14-tich nastúpil na učňovku v Rimavskej Sobote a popri štúdiu sa na Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci zaúčal u starých majstrov – kováčov Bálinta, Antala a Hrušku, ktorí ho naučili „ako cítiť kladivo v ruke“. Prvý výrobok – sekeru zhotovil pre miestneho krčmára už ako 16-ročný. Po získaní výučného listu sa zamestnal na Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde vykonával kováčske práce. Práca s ohňom a železom sa stali nielen jeho koníčkom, ale aj zdrojom obživy. V roku 1995 si založil živnosť. Sám si vybudoval a zariadil kováčsku dielňu a prvé nástroje zdedil po svojom majstrovi.
Zo železa môžete vyhotoviť čokoľvek na čo si spomeniete,“ tvrdí Igor Radič, ktorý sa špecializuje hlavne na výrobu a opravu brán a plotových dielcov, podkúvačstvo, ostrenie sekier a motýk či na opravu kovového náradia. Podľa kresieb zhotovuje rôzne dekoratívne predmety. Pri práci uplatňuje tradičné postupy a hodnoty, ktoré obohacuje o vlastnú fantáziu. Dekoratívne prvky využívané pri výrobe brán, mreží a rôznych dekoratívnych predmetov si vymýšľa sám.
Kováčskemu remeslu zaúča svojich synov, s ktorými sa zúčastňuje rôznych výstav, súťažných prehliadok a folklórnych slávností na Slovensku. Hoci je už sám majstrom kováčom, s pokorou tvrdí, že neustále sa má čo učiť. Život bez „klopania na nákovu“ si ani len nevie predstaviť.
Mgr. Martina Mareková

{jcomments on}

 

 

Čítať 2092 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:08

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!