Na pravom svahu sa nachádza miesto s jedinečným panoramatickým výhľadom na samotnú obec i široko ďaleké okolie. Cieľová stanica celookresného stretnutia členov Matice slovenskej mala zaujímavý, pekný snáď až exotický názov „ Ranč Lúčky“.
Bol to naozaj ranč so všetkým čo k tomu patrí. V prvom rade úžasné kone. Tieto ušľachtilé zvieratá sú tak dokonalé, obdivuhodné, že nič iné sa im nevyrovná. Obdivovali sme ich a verte, že aj skúsili sedieť v sedle a vychutnať si pohľad z chrbta koňa. Najväčší, nezabudnuteľný zážitok mali tí, čo to absolvovali prvýkrát.
Nasledovala aj streľba z luku. Tiež to nebolo jednoduché i keď to tak spočiatku vyzeralo. Aj touto skúsenosťou sme prešli a boli sme za ňu vďační.
Nechýbala prezentácia k 100. výročiu úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského v podaní Mgr. Jozefa Jakubovského. O dobrú náladu sa postarala Starovlachovská muzika, ktorá dokázala vytvoriť atmosféru radosti, pohody, tanca, spevu.
Účastníci podujatia z MO MS Dobšiná, Rejdová, Vlachovo, Gočovo, Nižná Slaná, Gemerská Poloma, Rožňava, Čierna Lehota, Štítnik, Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica a samozrejme domáca Pača, boli privítaný, ako býva nielen slovenským, ale aj slovanským zvykom chlebom a soľou. Prívetivým, milým slovom a originálnym pohostením. Po zaujatí miesta sa úderom 14:00 hodiny rozbehla akcia podľa vopred stanoveného programu. Po oficiálnej časti sa do repertoáru dostalo jedlo. Ponúknutý guláš, ako sa hovorí, nemal chybu. Teda bol vynikajúci. Jeho tvorca nám prezradil, že na prípravu sa použilo, vrátane ingrediencií, dvadsať zložiek. A to všetko v tej najlepšej kvalite. Príprava i varenie sa uskutočnilo s láskou a radosťou a aj preto chuť bola vynikajúca. Aj vegetariáni z neho ochutnali.
Pitný režim fungoval na plné obrátky. Pestré druhy tekutín svedčili o širokom sortimente toho, čo je potrebné i žiadúce.
O dobrú náladu sa postarala nielen spomínaná hudobná skupina, ale aj FS Bučina z Pače spolu so starostom obce. Ich pričinením bolo veselo, dalo by sa povedať úžasne. Jedna pieseň za druhou sa striedali a nálada „gradovala“. Čas ubiehal rýchlejšie ako inokedy. Veď okrem zábavy matičiari mali možnosť porozprávať sa, vymeniť si informácie, potešiť z toho, že majú nielen spoločný záujem, milujú svoju vlasť, krajinu, obec, mesto, rodný kraj, ale najmä majú radi všetkých ľudí. Srdečnosť s akou sa u nich stretávame je nezištná, úprimná. So srdcom dokorán pomáhajú, radia, konajú, bavia sa a nič neľutujú.
Ako to vlastne bolo? Povieme si to tak telegraficky ako sme začínali. Bolo veľké očakávanie. Naplnilo sa nadšením. Hlbokými zážitkami. Trvalými spomienkami. Za vydarenú akciu vrelé poďakovanie patrí hlavnému iniciátorovi podujatia Juravi Bernárovi spoločne s celým pracovným kolektívom, Matici slovenskej v Martine, Domu Matice slovenskej v Rožňave a všetkým ľudom dobrej vôle.
Hostitelia svojim činom, prezentáciou naplnili dávno známu myšlienku, poznatok, novším slovom – slogan by sa dalo predať: „Na Pači sa každému páči“. Srdečná vďaka za nádherne prežité odpoludnie.
Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ ZO STRETNUTIA
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-