Ta dakodi spominali, že tu bu jeden, volali ho Mocni Ďurman. No a ja to tak rečujem, že se narodiu u Ďurmana v drevenej chiži... No a jak už narosnu, jako velki parobok jak bu, tak z ocom, aj zo starim ocom, no jako chlapi z domu, ta kosili na Rounej (na Stolici). No a že prišli tam ku nim viac chlapou, tak zo šiesti chlapi (no bo to buli oni jako zbojnici, ťe chlapi). Se im poklonili: „Pamboh pomahaj!“ „Pamboh usliš a pomahaj i vam! Ta čo ste nam prinesli, chlapi?“ „Ta mi zmo se vam prišli opitat, či bi ste nam nevedeli povedat, de to biva tot Mocni Ďurman!“ No a on, jak to slišeu, ta ziau pavuza do ľavej ruki... To pavuz je takie dluhie drevo, aspon štirimetrovie, taki druk. A s tim drukom se zapasovalo seno na voze. No tak to je ťaškie. To musi mat aj tricet kilou, no nach ma dvacetpet, ale i tricet. A on ho ulapiu za tenči konec. No a teraz autak že zodvihnuu a ukazau, že: „Aha, ande biva Mocni Ďurman!“ No a ukazau na Rejdovu. No ta oni hned už pochopili, že chto je, no tak to potem taka legenda bula, že ho jako ziali ku sebe do partiji, no a že potem s nima chodiu po tich huorach. No a že jak už ťe dukati si nazbijali, no tak si každi kceu do svojho chotara dagdej zakopat tot poklad. No a že on, tot Ďurman, bi bu jako kceu ťež tu na Rounej zakopat poklad. No tak aj teraz tam volamo „Ku trom smerekom“, na Rounu, tak pod tima troma smerekami že bu zakopani tot poklad. No a či je tam, či ho už dachto najšou, no ta to se nevie. No ale volamo aj teraz „Ku trom smerekom“, de zakopaň(i)e pokladi.
Rozprávala pani Mária Brdárska-Janoška; rejdovské (gemerské) nárečie.
Zapísal Mgr. Gabriel Rožai
v roku 2008.
Slovník:
autak – takto
ande – tam
Vysvetlivky k textu:
Text je zapísaný zjednodušenou transkripciou z dôvodu lepšej zrozumiteľnosti. Znelostnú asimiláciu uplatňujem len pri písaní predložiek – keďže môže mať svoje špecifiká, napr. s nich, f nej – a tiež na začiatku a vnútri slov (zo starim ocom, ftodi, ťaškie, ale už poklad, jak už ťe, pamboh ap. namiesto reálne vysloveného poklat, jag uš ťe, pamboch). Používam jednotné zapisovanie vokálu i (ribi, biva, po tich). V rejdovskom nárečí sa výslovnosť obojperného u (mau, chlapou, ďouka) vyskytuje aj v postavení pred samohláskami, namiesto spisovného v (uolamo, neuiem, kauoui ap.), pre lepšiu zrozumiteľnosť textu som však tento zápis nepoužil, aby nedošlo k jeho nesprávnej interpretácii (zapisujem len volamo, neviem ap.). Tento jav však patrí k charakteristikám miestneho dialektu, preto naňho upozorňujem aspoň v tejto časti. Znak (i)e označuje slabú jotáciu namiesto plnej dvojhlásky ie.
G. R.
{jcomments on}




























Do venca legiend o gemerských zbojníkoch by som chcel prispieť ľudovým rozprávaním, zaznamenaným v súčasnosti, o Mocnom Ďurmanovi z Rejdovej. Prívlastok „Mocný“ získal vďaka svojej výnimočnej fyzickej sile a podľa legendy bol najsilnejším členom miestnej zbojníckej družiny (jej súčasťou mohol byť aj Mišo Vdovec, zvaný Dovčík).
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a