Knižnice (238)
Deti zo škôlky v Gemerskej Polome privítali na besede v knižnici Mikuláša
Napísal(a) Deti zo škôlky
Osemnásteho novembra 2016 sme mali v knižnici v Gemerskej Polome Mikulášsku besedu. Nie je to tak jednoduché pripraviť takúto besedu. Niekoľko týždňov vopred sme tvrdo nacvičovali. Najprv sme pripravili texty, ktoré sme našli v knihách z našej knižnice. Upravili sme ich, aby sa nám ľahšie recitovali, k nim sme vybrali
Šlabikár zdravia alebo Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – V stredu 19. októbra 2016 o 17:00 hod. sa pre širokú verejnosť uskutoční v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja na Lipovej ul. č. 3 prednáška Dr. Jána Zbojeka na tému Ako sa uzdraviť bez liekov a lekárov.
Najúspešnejšieho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša privítajú v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) –V priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja na Lipovej ul. č.3 privítame v stredu 26.10.2016 o 17:00 hod. úspešného slovenského spisovateľa Jozefa Banáša.
Aj v knižnici je potrebné vedieť, ako sa správať
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave a 20. výročia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja,
Výstava fotografií v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave pod názvom „65 rokov čítate s nami“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave do svojich priestorov - Lipová ul. č. 3 na výstavu fotografií o knižnici
Našli sme v poštovej schránke: Knihám porozumieme lepšie, keď ich čítame srdcom
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – správa po podujatí). Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa vo štvrtok 12.5.2016 uskutočnilo pre deti základných škôl na Námestí baníkov v Rožňave hlasné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Nerušte ma, čítam! Alebo: Tí, ktorí neveria na zázraky, ich nikdy neuvidia.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pod záštitou primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, a Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja sa štvrtok 12.5.2016 v čase od 10:00 do 13:00 hod. uskutoční na Námestí baníkov v Rožňave pred malým pódiom hlasné čítanie rozprávkových kníh pre deti pod názvom „Nerušte ma, čítam“.
Výstava Premena do krásy, alebo: keď jeden býva vo vrecku a druhý je extrémny letec
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach sprístupnili pre návštevníkov knižnice na Lipovej ul. č 3 v Rožňave výstavu pod názvom Premena do krásy.
Z veľkej skupiny hmyzu sa najväčšej obľube tešia motýle. „Motýle sú významnými bioindikátormi životného prostredia, v krajine citlivo reagujú na negatívne vplyvy,“ povedala Eva Sitášová,
Beseda so spisovateľkou Camille Labas, ktorá najradšej komunikuje s ľuďmi cez knihy
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja privíta v priestoroch na Lipovej ulici spisovateľku žijúcu v zahraničí pani Camille Labas.
K Týždňu slovenských knižníc: „Široká slovná zásoba sa najlepšie získava čítaním kníh“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Pre žiakov ZŠ a študentov SŠ a v rámci 17. ročníka celoslovenského podujatia Týždeň slovenských knižníc pripravili Gemerská knižnica Pavla Dobšinského
Viac...
Keď prichádzajú Vianoce - reportáž z knižnice
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 v popoludňajších hodinách pripravila spolu s pozvanými hosťami pre deti čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Bolo nám cťou privítať medzi nami pána primátora Mesta Rožňava Pavla Burdigu, PaedDr. Janku Mičudovú z odboru školstva, kultúry, mládeže a športu, Mgr. Evu Kardošovú vedúcu speváckeho zboru a pedagogičku, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavla Lackaniča,
Čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 od 14:00 hod. pripravila pre deti i dospelých čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Vianoce – sviatky pokoja a lásky. Väčšina ľudí oslavuje Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozsvietenom vianočnom stromčeku. S Vianocami sa viaže množstvo tradícií, piesní, zvykov. Keď sa všetok zhon pominie, rodinnú atmosféru môže dotvoriť aj čítanie knihy, možno práve rozbalenej v podobe darčeka.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.