Knižnice (238)
„Nerušte ma, čítam!“ Rozprávky, neplechy, zápletky, slávne príbehy, nové objavy...
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Mesto Rožňava a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravili na deň 9. jún 2022 pod záštitou primátora mesta Michala Domika pre deti základných škôl verejné čítanie rozprávkových kníh pod názvom „Nerušte ma, čítam!“.
V čase od 9:30 do 13:00 hod. na malom pódiu budú čítať úryvky z rôznych rozprávkových kníh nielen deti, ale aj predstavitelia kultúrneho a spoločenského života.
Čítanie kníh je jednou z foriem, ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Viesť deti už odmala k čítaniu je veľmi dôležité. Rozvíja sa fantázia a slovná zásoba, ktorá je potrebná v každodennom živote.
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Knihovníci v praxi“ v mesiaci jún dvojdňový odborný seminár a workshop pre knihovníkov, pedagogickú a odbornú verejnosť. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu.
Čítaním sa trénuje nielen čítanie, ale hlavne schopnosť počúvať s porozumením, schopnosť sústrediť sa na slovo a na počúvaný príbeh, schopnosť spracovávať počuté informácie. Kniha dáva väčší priestor rozvoju myslenia.
„V rámci metodickej činnosti pripravila knižnica projekt, kde cieľom je zlepšovať vedomosti, zručnosti i schopnosti knihovníkov, nakoľko vzdelávanie je neodmysliteľnou súčasťou v živote každého z nás,“ povedala Gertrúda Turenská, autorka projektu.
Tajomstvá v literatúre V * Nové pohľady na problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila od mája do októbra 2022 v rámci projektu Tajomstvá v literatúre V. pre žiakov, študentov i verejnosť rôzne podujatia. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia www.fpu.sk, ktorý je hlavným partnerom projektu. Rok 2022 je Európskou komisiou vyhlásený za Európsky rok mládeže. Knižnica ako inštitúcia je miestom, kde môžu deti a mladí ľudia, ale tiež široká verejnosť nájsť „azyl“ pred každodennými starosťami, ale tiež hľadať riešenia na svoje otázky a problémy. „Jedným z veľkých problémov, ktoré vznikli ako následok izolácie počas pandémie, je neschopnosť mladých ľudí komunikovať, zníženie ich sebavedomia, ale tiež strata smeru, životnej cesty,“ rozhovorila sa Tímea Bagačková-Zollerová, pracovníčka knižnice, zodpovedná za projekt a dodala: „Piaty ročník projektu Tajomstvá v literatúre chce nasledovnými podujatiami ponúknuť deťom, mládeži, ale tiež ostatným vekovým skupinám, nové pohľady na ich problémy s hľadaním sebavedomia, identity a životných cieľov. V tejto súvislosti sa bude konať aj workshop, na ktorom si účastníci zhotovia svoj vlastný personalizovaný motivačný zápisník.“
Do fondu Obecnej knižnice v Gemerskej Polome pribudli nové knihy, ktoré sme nakúpili vďaka úspešnému projektu. Knihy sme nakúpili pre všetky vekové kategórie, rôzneho žánru, ako i z rôznych vedných odborov, a to s prihliadnutím na dostupnosť na knižnom trhu, ako i finančných možností. Spolu sme zatiaľ nakúpili 106 zväzkov, v tom je zahrnutá krásna a odborná literatúra pre dospelých, ako i krásna a odborná literatúra pre deti a mládež. Z finančných prostriedkov FPU sme nakúpili literatúru v hodnote 1 000,00 eur, obec prispela sumou 149,13 eur.
Na spoločných stretnutiach pri nových knihách sme s deťmi materskej školy kládli dôraz na informačnú výchovu primeranú ich veku a venovali sme im viac priestoru.
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Košická župa podporila v rámci internej výzvy Tradície inšpirujú inovácie aj projekt rožňavskej knižnice
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, zrealizovala druhú etapu zážitkovo-informačnej záhrady Čaro Gemera II.
V areáli knižnice bol v rámci projektu vytvorený zážitkovo-informačný chodník, ktorý je doplnený o nové informačno-interaktívne panely a o tzv. Knižnú oázu. Tá ponúka priestor pre realizáciu nových informačných, vzdelávacích či zábavných outdoorových aktivít, rôzne besedy, čítania, muzikoterapiu, biblioterapiu, či realizáciu vyučovacích hodín netradičnou formou. Aktivity knižnice sa tak presunú aj do exteriéru, návštevníci tu budú môcť objavovať čaro kníh a čítania aj takouto netradičnou formou.
Za šťastie sa oplatí bojovať * Predčasniatko v rodine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a Občianske Združenie Malíček pripravili v mesiacoch marec – apríl 2022 pre širokú verejnosť putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch „Narodil sa bojovník“.
Pokroky medicíny posledných dvoch desaťročí priniesli výrazné zmeny aj v starostlivosti o budúce mamičky. „Štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná.
V roku 2011 založila Ľubica Kaiserová Občianske združenie Malíček. Už 10 rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Vznikol teda z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami. Ako vysvetľuje pani Kaiserová, ktorá je srdcom i dušou združenia a zároveň je i staničná sestra na oddelení s predčasne narodenými deťmi: „Malíček svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie a podporu rodičom. Naším poslaním je byť mostom medzi rodinou a nemocnicou.”
Týždeň slovenských knižníc v roku 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Týždeň slovenských knižníc sa uskutoční v dňoch 28. 2. – 6. 3. 2022 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. Základným cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí. Z dôvodu pandemickej situácie sa presúva do ONLINE priestoru.
Viac...
„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet“.
Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.
Začiatkom 20. storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.
Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku.
Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
V J Ú L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale študoval výtvarné umenie na akadémii vo Viedni a v Ríme. Pracoval aj ako medailér, aj na sakrálnej a náhrobníkovej plastike, vynikal v rezbárstve z mramoru. Bol typickým predstaviteľom klasicizmu, jeho najlepšími dielami sú portréty, ktoré dokonale odrážajú charakter jeho modelov. Od r. 1847 pôsobil ako sochár v Rimavskej Sobote, kde si otvoril aj sochársku dielňu. Jeho popredným dielom je reliéf hlavného oltára ev. kostola v Tisovci, náhrobník v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, má vo svojich zbierkach okolo 100 predmetov z umelcovej pozostalosti. Na vonkajšej stene reformovaného kostola vo výklenku sa nachádza Ferenczyho busta z carrarského mramoru, dielo Lászlóa Vaszaryho. Bustu odhalili v roku 1909. V Budapešti v roku 1905 vyšla podrobná monografia o jeho živote a diele od Šimona Mellera. -MM-O. i. študoval v Rožňave-Brzotíne, na kolégiu v Prešove a na univerzite vo Wittenbergu. Po štúdiách účinkoval na rôznych miestach, naposledy v Štítniku. Bol organizátor stredných škôl na Gemeri, v Štítniku založil prvý učiteľský spolok v Uhorsku. V r. 1738 a od r. 1741 bol superintendentom potiského dištriktu. Literárne tvoriť začal ešte počas štúdií a veľký vplyv mal na neho i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladal bibliu. Venoval sa najmä písaniu náboženských spisov, skladal a z nemčiny prekladal náboženské piesne. Jeho diela mali okrem náboženského i výchovno-vzdelávací charakter. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa básnikom. Básnikovu pamiatku pripomína Pamätná izba Jána Brocku v Základnej škole na Hviezdoslavovej ulici v Revúcej. -MM-
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz Kamienky z Rimavy – spomienkové črty z čias spisovateľkinho detstva a mladosti na Gemeri. V r. 2010 vydala Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote bibliografický profil Som stále Gemerčanka, zostavila Silvia Bodorová. -MM-Vytvorila základ pre prvú a najmodernejšiu papiereň v Uhorsku. V r. 1817 sa presťahovala s manželom do Slavošoviec, kde manžel získal od matky železný hámor. Rozhodla sa ho prebudovať na papierenský mlyn. Prvý hrubý baliaci papier vyrobila na jar 1818, neskôr začala vyrábať papier na písanie. Vďaka svojim schopnostiam odolávala konkurencii 14 papierenských mlynov na Gemeri a dostala sa na ich čelo. Venovala sa prieskumu trhu s sledovaniu noviniek z papierenskej oblasti v Nemecku a Holandsku. V r. 1840 začala s montážou prvého moderného papierenského stroja v Uhorsku. O rok na to rozbehla výrobu papiera. V r. 1844 zamestnávala 60-80 ľudí. Po jej smrti pokračovali v práci v rodinnom podniku jej dcéry a syn. -MM-
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1963 bol na študijnom pobyte v Palestíne a v rokoch 1969 – 1970 na základe štipendia Svetovej rady cirkví na študijnom pobyte na univerzite v Göttingene. Bol dlhoročný profesor starozákonnej teológie na na Ev. bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Ako pedagóg napísal učebné texty k biblickým knihám Ámosa, Ozeáša, Izaiáša a Jeremiáša. Prednášal a publikoval biblicko-exegetické práce, logické, lingvistické a teoreticko-poznávacie práce, práce o kresťanstve, náboženstve a cirkvi, práce interpretujúce mysliteľov a básnikov. Vytvoril osobitú životnú logiku a teóriu poznania slúžiacu pre odôvodnenie svojich návrhov pre svetské riešenia základných problémov spoločnosti (sociálnych, ekologických a iných) podopreté Bibliou. -MM-
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). -MM-Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Banskej Štiavnici a v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884 – 1896 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ dobrovoľného hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. 3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. -MM-
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. -MM-
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. -MM-
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. -MM-