Plesy (7)
Týmto sloganom sme vítali hostí na piatom Zochovom bále, ktorý sa už tradične konal v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej 8. februára 2020. Popri náročných povinnostiach spojených s ukončovaním 1. polroka si aj v tomto roku našli pedagogickí zamestnanci našej školy čas a venovali obrovskú energiu príprave plesu, ktorý vznikol s cieľom pripomenúť obyvateľom nášho regiónu život a dielo významného polyhistora PhDr. Ivana Branislava Zocha. Veď kto iný by to mal robiť, ak nie škola, ktorá už 20 rokov hrdo nesie jeho meno. Sme nesmierne radi, že sa nám darí udržiavať vysokú spoločenskú úroveň tohto podujatia, ktoré ponúka priestor na prezentáciu školy, na stretnutia s rodičmi a priaznivcami školy a samozrejme v neposlednom rade na zábavu v príjemnom prostredí.
Po roku opäť na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“
Napísal(a) Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 9. februára 2019 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na našej tradičnej akcii „KATOLÍCKEJ VESELICI“. V jednoduchom šate, s chuťou zabaviť sa v skvelej hudobnej produkcii skupiny Experience. Po slávnostnom uvítaní sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové, nechali sme sa opantať príjemnou hudbou a náladou. Plesať a zabávať sa neznamená iba potešiť svoje telo, ale aj opláchnuť svoje starosti, prevetrať starosti a opláchnuť bolesti. Stretnúť sa v priateľskom duchu je v dnešnom uponáhľanom svete veľká vzácnosť. Nájsť si čas aj na zábavu je vzácnosť. Chvíle pohody a potešenia nestoja veľa, ale patria k životu ako soľ.
V piatok, 1. februára 2019, keď brány všetkých ostatných škôl v Revúcej ostali zatvorené – veď boli polročné prázdniny, bolo u Zocháčov ako v úli. Chystal sa už štvrtý Zochov bál. Zamestnanci Základnej školy I. B. Zocha pozvali aj tento rok všetkých rodičov a priaznivcov školy na už tradičné podujatie. O 19 – tej sa v priestoroch nádherne vyzdobenej spoločenskej miestnosti Alfa zišlo 101 účastníkov bálu. Pri vstupe vzácnych hostí vítala riaditeľka školy Mgr. Katarína Krištofová, ktorá 4. Zochov bál aj slávnostným prípitkom otvorila. Hneď na úvod všetkých motivovali tanečníci z tanečného štúdia Happy dance, ktorí predviedli ukážky spoločenských tancov. A potom sa už parket zaplnil účastníkmi bálu. Do tanca hral DJ Dušan Dojčár a okrem hudobnej produkcie stíhal aj fotografovať.
Plesová sezóna mladých tanečníkov štúdia Happy Dance
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Plesová sezóna je v slovenskom ponímaní obdobie FAŠIANGOV. Sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou, ktorých koniec však nemá pevný termín. Spravidla sa sezóna začína víkendom po Troch kráľoch a trvá až do Popolcovej stredy „škaredej“. V minulosti sa plesy nekonali iba počas fašiangov, ale boli aj neoddeliteľnou spoločenskou udalosťou šľachty.
Toto sú chvíle, na ktoré sa človek teší a na ktoré sa nezabúda
Napísal(a) Bc. Janka Dorčáková
V čase zábav a plesov sme sa v sobotu 28.1.2017 stretli po roku opäť v MsKS v Revúcej na tradičnej zábave „KATOLÍCKA VESELICA“. V novom šate, pribudli nové tváre s novou skvelou hudobnou produkciou skupiny Experience a hlavne chuť príjemne vyplniť chvíle tejto noci. Po slávnostnom uvítaní dekanom Pavlom Bodnárom sa zábava rozbehla v plnom prúde. Hádam každému sa rozprúdila krv v žilách, utužili sme priateľstvá trvajúce roky a objavili nové,
V sobotu 14.januára 2017 sa v priestoroch Mestského domu kultúry v Revúcej konal Gemerský ples. Toto už tradičné spoločenské podujatie sa teraz nieslo v duchu 50. výročia družobných vzťahov s mestom Litovel. Svedčila o tom nielen prítomnosť vzácnych hostí z Čiech, ale aj výzdoba priestorov vo farbách erbov oboch miest.
Na prvú návštevu v jubilejnom družobnom roku pricestovali starosta mesta Litovel Zdeněk Potužák s manželkou a zástupcovia mesta.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-