Slovník latinských citátov
AB OVO USQUE AD MALA
/Horatius/
Od vajca k jablkám
Starí Rimania kedysi začínali svoje hostiny predjedlom, ktoré sa skladalo najčastejšie z vajíčok. Napriek tomu, že hostiny boli obrovským útokom na žalúdok hostí, končili sa aspoň jedným „zdravým“ chodom: podávaním ovocia. Slovné spojenie Ab ovo usque ad mala sa používa na označenie trvania niečoho od začiatku do konca.
AB URBE CONDITA /skr. a. U. c./
Od založenia mesta
Mestom sa myslí, samozrejme, Rím. V roku 753 pred n. l. ho založili podľa povesti bratia Romulus a Remus. Od pamätného roku založenia Ríma sa teda odvíjalo datovanie všetkých významných udalostí v živote starej Itálie.
ABIECIT HASTAS
/Cicero/
Odhodil kopiju
Hovorí sa o človeku, ktorý sa vzdal, hodil flintu do žita.
ACCIDERE EX UNA SCINTILLA INCENDIA PASSIM
/Lucretius/
Aj z jednej iskry bývajú obrovské požiare
Ináč povedané, aj z maličkosti môže vzniknúť veľký problém: z malej iskry veľký oheň býva alebo aj maličký oheň veliký les zapáli.
ACCIPITRI COLUMBAS CREDERE
Jastrabovi zveriť holubov
Urobiť capa záhradníkom.
ACTA
Vybavené veci
Spisy, ktoré už prešli rukami úradníka a boli odložené ako vybavené.
ACTA DIURNA
Denné udalosti
Týmto slovným spojením boli označované denné správy zo zasadania rímskeho senátu. Dával ich zverejňovať za svojho konzulátu Gaius Iulius Caesar v roku 59 pred n. l.: „Keď sa Caesar ujal úradu, ako prvý vydal nariadenie, aby sa rokovania v senáte a pred ľudom zapisovali a uverejňovali.“ /Gaius Suetonius Tranquillus, Životopisy rímskych cisárov/. Postupne sa v týchto správach začali objavovať aj rôzne aktuálne udalosti, ktoré sa odohrali v Ríme. Tak boli na svete prvé noviny, akýsi náš denník. Čerstvé správy boli poštou rozposielané po celej ríši. Tento informačný systém sa udržal na svete štyri storočia.
ACU REM TETIGISTI
/Plautus/
Ihlou si sa dotkol veci
Dotkol si sa podstaty problému, trafil si klinec po hlavičke.
AD CALENDAS GRAECAS
/Suetonius/
Na grécke Kalendy
Názvom Kalendy označovali Rimania prvý deň v mesiaci. Nemali teda prvého marca, ale marcové Kalendy. Pretože Gréci takéto označovanie prvého dňa v mesiaci nepoznali, slovné spojenie na grécke Kalendy znamená vlastne nikdy. Ako keby sme povedali, že niečo urobíme na svätého Vida, čo nebude nikda.
AD HASTAM
Pri kopii, resp. ku kopii
Kopija bola v starom Ríme symbolom vlastníctva a zároveň aj predaja. Na mieste, kde bola zabodnutá do zeme, sa konávali dražby. Ad hastam teda znamenalo prísť do dražby alebo byť v dražbe.
Latinsko-slovenský slovník
ēditiō, -ōnis, f. 1. vydanie /knihy/ 2. vydanie plodu, t. j. pôrod 3. usporiadane hier 4. správa, údaj 5. obžaloba: editio tribuum žalobcov návrh, z ktorej tribuy majú byť porotcovia
ēditum, -ī, n. 1. vyvýšenina, výšina, vysočina: edita montium horské výšiny 2. výrok, rozkaz, výnos: qui peragat edita aby vykonal rozkaz
ēditus, -a, -um vysoký, vyvýšený, strmý, strmiaci: editior trochu vyšší, in immensum editus nesmierne vysoký
ēdō, -ere, -didī, -ditum 1. vydávať, vypúšťať: sonum edere vydávať zvuk, latratus edere štekať, hinnitus edere erdžať 2. vlievať sa /o riekach/ 3. tvoriť, plodiť, narodiť sa, priniesť na svet: edidit geminos Latona Latona porodila dvojčatá 4. vydávať, uverejňovať /o knihách/ 5. oznamovať, vyhlasovať, vypovedať 6. vyzradzovať 7. dávať odpoveď, odpovedať, oznamovať /o veštiarňach/: sortem oraculo editam osud oznámený veštbou 8. navrhovať, určovať 9. nomen edere ohlásiť sa, udať meno, vydávať sa za 10. zapríčiňovať, spôsobovať, vykonať, vytvoriť: scelus edere dopustiť sa zločinu, exemplum edere dať príklad 11. poriadať /hry/: edere munus gladiatorum poriadať gladiátorské hry 12. prinášať /plody/
edō, -ere /esse/, ēdī, ēsum /konj. préz. tiež edim, edīs atď., konj. imperf. tiež ēssem, ēssēs atď./ 1. jesť: edisti satis atque bibisti dosť si sa najedol a napil 2. žrať /o zvieratách/ 3. /o ohni, zube času, jede, hrdzi a pod./ zožierať, stravovať, hlodať
ēdoceō, -ēre, -docuī, -doctum 1. alqm alqd dôkladne niekoho niečo naučiť, niekoho o niečom poučiť 2. alqm de alqa re niekomu podať o niečom dôkladnú správu
ēdoctus, -a, -um alqd dôkladne poučený /o niečom/, dobre znalý /niečoho/: Cicero cuncta edoctus Cicero dobre znalý všetkého
ēdolō, -āre, -āvī, -ātum 1. vytesať 2. vykonať, urobiť, vypracovať
ēdomō, -āre, -domuī, -domitum úplne skrotiť, premôcť, podmaniť: orbem edomare podmaniť si svet, edomuit nefas premohol hriech
Ēdōnī, -ōrum, m. Edóni, trácky národ
Ēdōnidēs, -ae, m. Trák, t. j. Eumolpus /zakladateľ eleuzínskych mystérií/
Ēdōnis, -idis, f. Edónka, t. j. Bakchantka
Ēdōnus, -a, -um edónsky, trácky
ēdormiō, -īre, -īvī, -ītum 1. alqd vyspať sa z niečoho: crapulam edormire vyspať sa z opice 2. vyspať sa
ēdormīscō, -ere alqd vyspať sa z niečoho
ēducātiō, -ōnis, f. výchova, vychovávanie
ēducātor, -ōris, m. vychovávateľ, pestún, živiteľ
ēducātrīx, -īcis, f. vychovávateľka, pestúnka, živiteľka
ēducō, -āre, -āvī, -ātum 1. vychovávať, živiť, pestovať /deti/ 2. pestovať /ovocie/, chovať: lepores educare chovať zajace, pomum educare pestovať ovocie, quod mare educat čo rastie v mori
ēdūcō, -ere, -dūxī, -ductum 1. odviesť, vyviesť, vytiahnuť: aliquem ex oppido educere niekoho vykázať z mesta, gladium educere tasiť meč 2. porodiť 3. vychovať, vypestovať 4. vypiť 5. vyplávať /o lodiach/: naves ex portu educere vyplávať s loďami z prístavu 6. /o vojsku/ vyviesť, vytiahnuť, vypochodovať: legiones ex hibernis educere vytiahnuť s légiami zo zimného tábora, in aciem educere vytiahnuť do boja 7. pohnať pred súd: in ius educere 8. vziať so sebou do provincie /o úradníkoch/ 9. zdvihnúť, vztýčiť, pozdvihnúť 10. vzniesť, povzniesť: animum ad astra educere povzniesť ducha k hviezdam 11. vybudovať, zriadiť, vystavať, postaviť: moenia educere vybudovať hradby
ēdulcō, -āre, -āvī, -ātum 1. osladiť 2. spríjemniť
edūlis, -e jedlý
edūlium*, -iī, n. potrava, potravina, jedlo, žranica
ēdūrō, -āre, -āvī, -ātum trvať, potrvať: solis fulgor edurat slnečný ligot trvá
ēdūrus, -a, -um 1. úplne drevnatý, zdrevnatený 2. dosť silný 3. tvrdý, neľútostný: os edurum neľútostná tvár
Ēetiōn, -ōnis, m. Eetion, otec Andromachy
Ēetionēus, -a, -um patriaci Eetionovi
effarciō à efferciō
effascinātiō, -ōnis, f. očarovanie
effātum, -ī, n. 1. výrok, výpoveď, veštba: vatum effata výroky veštcov 2. súd, úsudok
effātus, -a, -um /part. perf. pas. od effor/ určený, stanovený, ustálený, vypovedaný
effectiō, -ōnis, f. 1. konanie, vykonávanie: recta effectio správne konanie 2. prvotná príčina, prapríčina
effector, -ōris, m. pôvodca, tvorca
effectrīx, -īcis, f. pôvodkyňa, tvorkyňa: terra diei noctisque effectrix zem, tvorkyňa dňa a noci
effectuālis*, -e pôsobivý, účinný
effectuāliter* účinne, pôsobivo, naozaj
effectum, -ī, n. účinok, dosah
effectus, -a, -um /part. perf. pas. od efficiō/ spôsobený, zavinený, zapríčinený
effectus, -ūs, m. 1. vykonanie: effectus operis vykonanie diela, ad effectum adducere priviesť do konca 2. splnenie: effectus spei splnenie nádeje 3. pôsobenie 4. činnosť: in effectu esse byť konaný /v činnosti/ 5. následok, účinok: effectus eloquentiae následok výrečnosti
effēminātē prísl. zmäkčeno, zženštilo
effēminātus, -a, -um /part. perf. pas. od effēminō/ zženštilý, zmäkčený, chúlostivý
effēminō, -āre, -āvī, -ātum 1. zmäkčovať, zženšťovať, robiť zženštilým, rozmaznávať 2. robiť ženou
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).