Tento údaj je nižší aj v porovnaní s celoslovenskými údajmi.
Vo všetkých 42 obciach volebné výsledky boli veľmi rozdielne. Rovnaké výsledky sa samozrejme ani neočakávali. Najväčším voličským potenciálom disponovali tieto mestá: Revúca 10 009, Tornaľa 5 960 a Jelšava 2 303. V ostatných obciach sa tento údaj pohyboval od 54 voličov v Hrlici, až po Lubeník, kde bolo zapísaných 1054 voličov. Najmenej voličov prišlo do volebných miestností vo Višňovom, kde členovia volebnej komisie privítali iba 19 voličov. Najnižšie percento voličov, ktorí prišli uplatniť svoje volebné právo bola obec Kameňany, ktorá sa prejavila iba 29,13 % účasťou. Za ňou nasledujú: Muráň - 31,74 %, Jelšava 34,34 % a Revúca 36,95 % . Svoje právo voliť využili vo väčšom rozsahu zase na druhej strane tieto obce: Polina 86,41 %, Gemerské Teplice 82,63, % a Ratkovské Bystré 76,75 %.
Aj keď účasť na komunálnych voľbách v regióne stredného Gemera nemala ani 50-perentnú účasť voličov, aj tak údaje, ktorými disponuje Štátna volebná komisia spĺňajú požiadavky ich platnosti. Stredný Gemer má teda platné volebné výsledky, ktoré voliči dosiahli 10. novembra 2018. Voliči zvolili v 42 obciach regiónu funkcionárov, ktorí budú môcť od stanoveného termínu, t.j. 30 dní od volieb uplatňovať svoj mandát. Medzi 42 zvolenými verejnými činiteľmi bude od spomínaného termínu aj 9 novozvolených v týchto obciach: Slavomír Poliak Hrlica, Milan Pavko Lubeník, Milan Pršeba Magnezitovce, Ján Kvetko Muránska Dlhá Lúka, Marian Szentandrássi Muránska Huta, Jaroslav Oravec Muránska Zdychava, Július Buchta (primátor) Revúca, Ľubomír Eremiáš Rybník, Daniel Fakla Sirk a Anna Kalinová Skerešovo.
Do poslaneckých lavíc na strednom Gemeri zasadne 244 zvolených poslancov. Dodatočné voľby nie je potrebné nikde uskutočniť. Volebný deň možno hodnotiť ako kľudný, bez žiadnych nežiadúcich emócií a bez iných rušivých javov.
Na záver zagratulujme zvoleným starostom i primátorom stredného Gemera a zaželajme hodne síl i iniciatívy pri napĺňaní ich volebných programov na nasledujúce 4 roky.
Medzi odchádzajúcimi funkcionármi, ktorí po týchto voľbách prestanú vykonávať svoj mandát je aj primátorka Revúcej, pani Eva Cireňová. V uvedenej funkcii si odkrútila 3 volebné obdobia, preto sa rozhodla, že v týchto komunálnych voľbách na túto funkciu nebude reflektovať. Po voľbách ju na stolci primátora vymení jej doterajší zástupca Július Buchta. Záujem o primátorské kreslo mali záujem aj ďalší, ktorí v otvorenom súboji snažili sa získať na svoju stranu voličov Revúcej. Súboj teda vyšiel v prospech Júliusa Buchtu, ktorý mal podporu v SNS a v Smer-e SD. Rozdielom 309 hlasov nakoniec svojho najväčšieho súpera zdolal.
Novozvolený mestský parlament v Revúcej bude pozostávať z poslancov, ktorými sa vo voľbách stali: Michal Žgravčák, NK, Ing. Július Buchta – SNS, Bc. Ján Magura NK, MUDr. Pavel Pelikán NK, Ing. Milan Poprocký NK, Hilda Puterová SMS, Ing. Dušan Dorčák, PhD. NK, JUDr. Mikuláš Kuchta NK, Jaroslav Vredík SNS, Tatiana Kršková NK, Mg. Lucia Medvecová NK, JUDr. Jana Ježíková NK, Mgr. Pavel Šepík NK.
MG od
ZOZNAM zvolených starostov a primátorov okresu Revúca 11. 11. 2018
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.