Na toto stretnutie sedemdesiatnikov som sa veľmi tešil. Veď sme sa nevideli a ani nerozprávali od nášho stretnutia pred tromi rokmi. Takmer všetci sme už oslávili toto životné jubileum a patrilo by sa aj pri tejto udalosti porozprávať sa spoločne s každým, kto si na roky prežité v dnešnej budove Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika rád v Rožňave spomína. V mojom prípade zasiahla vyššia moc a z večera do rána som zostal pre bolesť nohy prakticky imobilný. Až do poslednej chvíle som dúfal, že bolesti prestanú. Neprestali a ja som sa musel návštevy môjho rodného Gemera vzdať.
V našom veku sa prihlasujú u niektorých rôzne chorobné stavy a človek sa musí správne rozhodnúť, čomu dať prednosť. Liečeniu, alebo cestovaniu. Bolesti ma prinútili dať prednosť liečeniu. Nie je to však našťastie nič dramatické, ale nebolo možné liečenie ďalej odkladať a spoliehať sa na „samoliečiteľstvo“. Keďže nie som lekár a medicínu som nikdy neštudoval, viem, že treba veriť lekárom, ktorí sú odborníci s bohatými vedomosťami i skúsenosťami s rôznymi druhmi terapií.
Pri našom ostatnom stretnutí si mi spomínal, že na svojom novom pracovisku v Poprade, kde si nastúpil po dovŕšení dôchodkového veku, začínate uplatňovať nové poznatky liečenia pacientov pomocou vysokého chladu. Ako dlhoročný lekár popradských hokejistov si sa mohol už v začiatkoch presvedčiť o blahodarných vplyvoch vysokého chladu na niektoré diagnózy.
Hovoril si mi, že táto liečba nekončí jednou návštevou zariadenia, ale je potrebné ju absolvovať niekoľkokrát. Spomínal si, že prvými záujemcami o tento druh liečenia boli športovci a tento záujem pretrváva až doteraz. Prešlo už niekoľko rokov, čo sme sa o kryoterapii rozprávali. Chcem Ťa preto požiadať, aby si nám prostredníctvom stránky porozprával o tomto spôsobe liečby, ktorú vo vašom zariadení poskytujete a prípadne aké máte výsledky.
MUDr. Ján Potocký predstavuje Kryocentrum v Poprade:
KRYOTERAPIA - LIEČBA CHLADOM
Moderne koncipovaná budova strediska kryoterapie, ktorá sa nachádza v areáli AquaCity Poprad už pri pohľade zvonka evokuje v človeku niečo nové, až nadčasové. Podobne ako samotná kryoterapia – liečba chladom, ktorá je metóda nová, dynamicky sa rozvíjajúca, využívaná hlavne ako alternatívna a podporná liečba. Nezanedbateľný je i efekt regeneračno-relaxačný. Akékoľvek nepriaznivé pocity, ktoré v nás vyvoláva informácia o extrémne nízkych teplotách v rozmedzí -120 až -140 st. C, pri ktorých sa liečebný zákrok vykonáva, sa rozplynú už pri vstupe do budovy Kryocentra. Príjemné prostredie s neodmysliteľným výhľadom na Vysoké Tatry, špeciálne vyškolený personál nás zbavia akýchkoľvek obáv z pobytu v mrazivom prostredí, aké sa na zemeguli nevyskytuje.
- Poďme na túto tému od Adama, ako sa všeobecne hovorí. Kto ako prvý sa začal zaoberať takouto alternatívnou liečebnou metódou?
Kryoterapia, teda liečba chladom, má v dnešnej modernej medicíne opodstatnené miesto ako podporná a alternatívna liečebná metóda. Je to metóda stará, ovládali ju už starí Egypťania 2500 rokov pred naším letopočtom. V období napoleonských vojen sa u ranených vojakov amputovali končatiny bezbolestne tak, že sa obložili ľadom. Veľký rozvoj nadobudla kryoterapia v 70. rokoch minulého storočia. Prví, ktorí zostrojili kryokomoru a zamerali sa na liečbu chladom, boli Japonci. V roku 1978 japonský lekár Jama Uši zostrojil kryokomoru a o tri roky v Európe referoval o priaznivých účinkoch chladu, hlavne na reumatické ochorenia. Od tej doby sa datuje rozvoj kryoterapie. Najviac skúseností s touto metódou majú v Európe Poliaci, za tridsať rokov tam vzniklo okolo sto kryokomôr.
- Ako pôsobí kryoterapia na organizmus človeka?
Kryoterapia pôsobí na viacerých úrovniach. Extrémny chlad od -120 do -130 stupňov C pôsobí na organizmus ako stres. Ten sa chráni proti nemu tým, že dochádza k nadmernému vylučovaniu fyziologických dávok adrenalínu a iných katecholamínov. Tieto látky sa používajú i v modernej medicíne ako liečebné prostriedky, ale pri kryoterapii si ich organizmus vytvára vlastnými silami. Do pohybu sa dostáva i hormonálna odpoveď organizmu na chlad. Je to predovšetkým hormón endorfín, ktorý je silné analgetikum, účinne pôsobí proti bolesti a je až štvornásobne silnejší ako morfium. Priaznivo pôsobí aj na imunitu. Druhý hormón testosterón je účinný najmä u športovcov pre pozitívny účinok na svalstvo a vytrvalosť a tento mužský pohlavný hormón zlepšuje aj kvalitu sexuálneho života. Zároveň sa vylučujú i ďalšie látky, ktoré majú pozitívny efekt pri liečbe rán a poúrazových stavov. Extrémne nízky chlad prispieva k biochemickej regenerácii organizmu, dochádza k detoxikácii buniek, a tým k ich omladeniu. Chlad v tejto komore vníma organizmus inak ako chladný vlhký vzduch vonku. V komore je stopercentne suchý vzduch. Ľudia nehovoria, že ich mrazí, ale opisujú to ako mierne bodavé pálenie, odborne tomu hovoríme chladné pálenie. Pocit po opustení komory sa veľmi rýchle stráca a nasleduje pocit celkového uvoľnenia. Pri následnom intenzívnom cvičení na stacionárnom bicykli, steperi, bežiacom páse a simulátore veslovania dochádza k zohriatiu a prekrveniu organizmu. K bunkám sa privádza viac kyslíka, minerálnych a energetických látok, čo urýchľuje celkovú regeneráciu organizmu.
- Záujemca o túto liečbu musí predtým, ako prejaví záujem prísť k vám do centra navštíviť lekára?
Účinky pobytu v kryokomore sú výsledkom zásahu do fyziologických procesov ľudského organizmu, preto pred vstupom do kryokomory je povinná lekárska prehliadka, aby sa predišlo možným komplikáciám v súvislosti s pobytom v kryokomore. Kontraindikácie pobytu v kryokomore sú prísne stanovené. Nie je ich veľa, pri lekárskom vyšetrení ich prediskutujete s lekárom, ktorý povolí, alebo na základe získaných údajov o vašom zdravotnom stave neodporučí vstup do kryokomory. Svojím podpisom potvrdíte, že ste lekára pravdivo informovali o všetkých skutočnostiach o vašom zdravotnom stave a prekonaných ochoreniach.
- V Kryocentre ste teda rátali aj s tým, aby sa záujemca u vás cítil dobre.
V čakárni pred kryokomorou vás privíta zdravotnícky pracovník, ktorý vás oboznámi s činnosťou kryokomory a poskytne vám podrobné informácie ako sa chovať v prostredí extrémne nízkych teplôt. Počas pobytu v kryokomore sa o vašu bezpečnosť stará tento zdravotnícky pracovník, ktorý je s vami v nepretržitom audio – vizuálnom kontakte, komunikuje s vami, oznamuje vám čas, ktorý uplynul a ktorý vám ešte zostáva do ukončenia procedúry. Dĺžka pobytu v kryokomore sa pohybuje v rozpätí 2 – 3 minút. V prípade akejkoľvek nečakanej, alebo nežiaducej reakcie organizmu, môžete pobyt v kryokomore kedykoľvek ukončiť a bezpečnostnými dverami opustiť kryokomoru. Nežiaduce reakcie na nízke teploty sú veľmi ojedinelé a sú skôr psychického charakteru, ako sú strach, klaustrofóbia.
- Aké choroby sa liečia kryoterapiou?
V prvom rade sa ňou liečia ochorenia pohybového aparátu, a to akútne chronické poranenia, stavy po rôznych zlomeninách, po natrhnutí svalstva, šliach, zakrvácanie do svalstva. Sú to bolestivé stavy a pôsobením enormného chladu sa darí eliminovať bolesť a dosiahnuť rýchlejšiu regeneráciu a uzdravenie pacienta. Kryoterapia priaznivo pôsobí aj na reumatické ochorenia, akútne i chronické, ktoré trápia ľudí aj desaťročia a po celé tie roky sú odkázaní na prísun liekov. Ďalej je to osteoporóza, rôzne degeneratívne ochorenia, ochorenia chrbtice, platničiek, ako aj celá škála neurologických ochorení, ako skleróza multiplex, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba. Chlad priaznivo pôsobí i na kožné ochorenia, napr. na psoriázu, ale je zaujímavé, že priaznivé účinky boli popísané i pri liečbe celulitídy. Kryoterapia sa doporučuje aj u žien v menopauze pri liečbe migrény. Chlad prináša človeku upokojenie a relax.
- Kto nemôže ísť do kryokomory?
Pred vstupom do kryokomory musí byť každý vyšetrený lekárom, lebo určité ochorenia sú pre pacienta rizikové. V prvom rade sú to ochorenia srdca a chlopňového aparátu, stavy po infarktoch, po embóliách. Človek s vysokým krvným tlakom, ak ho má stabilizovaný, môže ísť do kryokomory. Určite však tam nepôjde alergik na chlad, či pacient trpiaci na klaustrofóbiu. Vekové ohraničenie vstupu do kryokomory je individuálne, vždy po porade s lekárom. Ak ľudia z rôznych dôvodov nemôžu ísť do komory, tak sa môžu podrobiť lokálnej kryoterapii.
- Koľkokrát je potrebné navštíviť kryokomoru, aby sa dostavili účinky?
Jednorazový vstup je na oboznámenie. Aby sme niečo pre seba urobili, tak by sme mali do nej vojsť aspoň sedemkrát a keď sa chceme liečiť, tak ideálne je 15-krát po sebe. Potom si dať 2 až 3 mesiace pauzu a odporúča sa kúru opakovať.
- Čo nasleduje po pobyte v kryokomore?
Po absolvovaní pobytu v kryokomore nasleduje 2. fáza, neoddeliteľná časť kryoterapie, kinezioterapia, alebo liečba pohybom. V priebehu kinezioterapie dochádza k zahriatiu organizmu, niekoľkonásobnému rozšíreniu krvného riečišťa, čo umožňuje zvýšený prísun kyslíka, minerálnych a energetických látok k bunkám a na druhej strane vyplavenie škodlivých substancií, ktoré bránia metabolizmu bunky. Uvedené mechanizmy majú priaznivý vplyv na regeneráciu a biochemickú očistu organizmu. Dĺžka trvania pohybovej aktivity je cca 20 – 30 minút. Kinezioterapiu absolvujeme na špeciálnych strojoch - ako stacionárny bicykel, steper, veslá, stroj na behanie s eliptickým prevodom, žinenky. Samozrejmosťou je starostlivosť o pitný režim.
Po absolvovaní pobytu v kryokomore s následnou kinezioterapiou dostavujú sa prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia, návštevníci veľmi často popisujú prejav psychickej i fyzickej sviežosti, ktorý pretrváva niekoľko hodín a po opakovaných pobytoch v kryokomore i dlhšie. Denne možno absolvovať 1- 2 vstupy. V záujme dlhodobého efektu sa odporúča absolvovať 7 - 10 i viac pobytov. Pozitívne účinky sa prejavia už po 5. pobyte. V prípade liečby rôznych ochorení sa odporúča tento „balík“ vstupov opakovať 2 – 3x ročne.
S MUDr. Jánom Potockým sa zhováral
Ondrej Doboš
Kontakt:
{gallery}skola/stredna/jss{/gallery}
{jcomments on}
































Milý Janko, musím sa Ti priznať, že mi je tak trochu divné, že Ťa takto oficiálne oslovujem. Zrejme by si odo mňa očakával iné, pre mňa samozrejmé meno, ktorým sme Ťa oslovovali kedysi, žiaľ, už veľmi dávno, ešte ako Tvoji spolužiaci z Jedenásťročnej strednej školy slovenskej v Rožňave. Raz si mi v telefonickom rozhovore povedal, že už Ťa málokto tak oslovuje a dávno si ho od nikoho z blízkych nepočul, tak som sa rozhodol aj ja vrátiť sa do reality. Akosi ťažko sa verí tomu, že už ako sedemdesiatnici sme sa mali stretnúť na pomaturitnom stretnutí v polovici júna v Rožňave. Čo sa mňa týka, musím si v tejto súvislosti pripomenúť starú múdrosť, že človek mieni a príroda mení.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.