Na toto stretnutie sedemdesiatnikov som sa veľmi tešil. Veď sme sa nevideli a ani nerozprávali od nášho stretnutia pred tromi rokmi. Takmer všetci sme už oslávili toto životné jubileum a patrilo by sa aj pri tejto udalosti porozprávať sa spoločne s každým, kto si na roky prežité v dnešnej budove Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika rád v Rožňave spomína. V mojom prípade zasiahla vyššia moc a z večera do rána som zostal pre bolesť nohy prakticky imobilný. Až do poslednej chvíle som dúfal, že bolesti prestanú. Neprestali a ja som sa musel návštevy môjho rodného Gemera vzdať.
V našom veku sa prihlasujú u niektorých rôzne chorobné stavy a človek sa musí správne rozhodnúť, čomu dať prednosť. Liečeniu, alebo cestovaniu. Bolesti ma prinútili dať prednosť liečeniu. Nie je to však našťastie nič dramatické, ale nebolo možné liečenie ďalej odkladať a spoliehať sa na „samoliečiteľstvo“. Keďže nie som lekár a medicínu som nikdy neštudoval, viem, že treba veriť lekárom, ktorí sú odborníci s bohatými vedomosťami i skúsenosťami s rôznymi druhmi terapií.
Pri našom ostatnom stretnutí si mi spomínal, že na svojom novom pracovisku v Poprade, kde si nastúpil po dovŕšení dôchodkového veku, začínate uplatňovať nové poznatky liečenia pacientov pomocou vysokého chladu. Ako dlhoročný lekár popradských hokejistov si sa mohol už v začiatkoch presvedčiť o blahodarných vplyvoch vysokého chladu na niektoré diagnózy.
Hovoril si mi, že táto liečba nekončí jednou návštevou zariadenia, ale je potrebné ju absolvovať niekoľkokrát. Spomínal si, že prvými záujemcami o tento druh liečenia boli športovci a tento záujem pretrváva až doteraz. Prešlo už niekoľko rokov, čo sme sa o kryoterapii rozprávali. Chcem Ťa preto požiadať, aby si nám prostredníctvom stránky porozprával o tomto spôsobe liečby, ktorú vo vašom zariadení poskytujete a prípadne aké máte výsledky.
MUDr. Ján Potocký predstavuje Kryocentrum v Poprade:
KRYOTERAPIA - LIEČBA CHLADOM
Moderne koncipovaná budova strediska kryoterapie, ktorá sa nachádza v areáli AquaCity Poprad už pri pohľade zvonka evokuje v človeku niečo nové, až nadčasové. Podobne ako samotná kryoterapia – liečba chladom, ktorá je metóda nová, dynamicky sa rozvíjajúca, využívaná hlavne ako alternatívna a podporná liečba. Nezanedbateľný je i efekt regeneračno-relaxačný. Akékoľvek nepriaznivé pocity, ktoré v nás vyvoláva informácia o extrémne nízkych teplotách v rozmedzí -120 až -140 st. C, pri ktorých sa liečebný zákrok vykonáva, sa rozplynú už pri vstupe do budovy Kryocentra. Príjemné prostredie s neodmysliteľným výhľadom na Vysoké Tatry, špeciálne vyškolený personál nás zbavia akýchkoľvek obáv z pobytu v mrazivom prostredí, aké sa na zemeguli nevyskytuje.
- Poďme na túto tému od Adama, ako sa všeobecne hovorí. Kto ako prvý sa začal zaoberať takouto alternatívnou liečebnou metódou?
Kryoterapia, teda liečba chladom, má v dnešnej modernej medicíne opodstatnené miesto ako podporná a alternatívna liečebná metóda. Je to metóda stará, ovládali ju už starí Egypťania 2500 rokov pred naším letopočtom. V období napoleonských vojen sa u ranených vojakov amputovali končatiny bezbolestne tak, že sa obložili ľadom. Veľký rozvoj nadobudla kryoterapia v 70. rokoch minulého storočia. Prví, ktorí zostrojili kryokomoru a zamerali sa na liečbu chladom, boli Japonci. V roku 1978 japonský lekár Jama Uši zostrojil kryokomoru a o tri roky v Európe referoval o priaznivých účinkoch chladu, hlavne na reumatické ochorenia. Od tej doby sa datuje rozvoj kryoterapie. Najviac skúseností s touto metódou majú v Európe Poliaci, za tridsať rokov tam vzniklo okolo sto kryokomôr.
- Ako pôsobí kryoterapia na organizmus človeka?
Kryoterapia pôsobí na viacerých úrovniach. Extrémny chlad od -120 do -130 stupňov C pôsobí na organizmus ako stres. Ten sa chráni proti nemu tým, že dochádza k nadmernému vylučovaniu fyziologických dávok adrenalínu a iných katecholamínov. Tieto látky sa používajú i v modernej medicíne ako liečebné prostriedky, ale pri kryoterapii si ich organizmus vytvára vlastnými silami. Do pohybu sa dostáva i hormonálna odpoveď organizmu na chlad. Je to predovšetkým hormón endorfín, ktorý je silné analgetikum, účinne pôsobí proti bolesti a je až štvornásobne silnejší ako morfium. Priaznivo pôsobí aj na imunitu. Druhý hormón testosterón je účinný najmä u športovcov pre pozitívny účinok na svalstvo a vytrvalosť a tento mužský pohlavný hormón zlepšuje aj kvalitu sexuálneho života. Zároveň sa vylučujú i ďalšie látky, ktoré majú pozitívny efekt pri liečbe rán a poúrazových stavov. Extrémne nízky chlad prispieva k biochemickej regenerácii organizmu, dochádza k detoxikácii buniek, a tým k ich omladeniu. Chlad v tejto komore vníma organizmus inak ako chladný vlhký vzduch vonku. V komore je stopercentne suchý vzduch. Ľudia nehovoria, že ich mrazí, ale opisujú to ako mierne bodavé pálenie, odborne tomu hovoríme chladné pálenie. Pocit po opustení komory sa veľmi rýchle stráca a nasleduje pocit celkového uvoľnenia. Pri následnom intenzívnom cvičení na stacionárnom bicykli, steperi, bežiacom páse a simulátore veslovania dochádza k zohriatiu a prekrveniu organizmu. K bunkám sa privádza viac kyslíka, minerálnych a energetických látok, čo urýchľuje celkovú regeneráciu organizmu.
- Záujemca o túto liečbu musí predtým, ako prejaví záujem prísť k vám do centra navštíviť lekára?
Účinky pobytu v kryokomore sú výsledkom zásahu do fyziologických procesov ľudského organizmu, preto pred vstupom do kryokomory je povinná lekárska prehliadka, aby sa predišlo možným komplikáciám v súvislosti s pobytom v kryokomore. Kontraindikácie pobytu v kryokomore sú prísne stanovené. Nie je ich veľa, pri lekárskom vyšetrení ich prediskutujete s lekárom, ktorý povolí, alebo na základe získaných údajov o vašom zdravotnom stave neodporučí vstup do kryokomory. Svojím podpisom potvrdíte, že ste lekára pravdivo informovali o všetkých skutočnostiach o vašom zdravotnom stave a prekonaných ochoreniach.
- V Kryocentre ste teda rátali aj s tým, aby sa záujemca u vás cítil dobre.
V čakárni pred kryokomorou vás privíta zdravotnícky pracovník, ktorý vás oboznámi s činnosťou kryokomory a poskytne vám podrobné informácie ako sa chovať v prostredí extrémne nízkych teplôt. Počas pobytu v kryokomore sa o vašu bezpečnosť stará tento zdravotnícky pracovník, ktorý je s vami v nepretržitom audio – vizuálnom kontakte, komunikuje s vami, oznamuje vám čas, ktorý uplynul a ktorý vám ešte zostáva do ukončenia procedúry. Dĺžka pobytu v kryokomore sa pohybuje v rozpätí 2 – 3 minút. V prípade akejkoľvek nečakanej, alebo nežiaducej reakcie organizmu, môžete pobyt v kryokomore kedykoľvek ukončiť a bezpečnostnými dverami opustiť kryokomoru. Nežiaduce reakcie na nízke teploty sú veľmi ojedinelé a sú skôr psychického charakteru, ako sú strach, klaustrofóbia.
- Aké choroby sa liečia kryoterapiou?
V prvom rade sa ňou liečia ochorenia pohybového aparátu, a to akútne chronické poranenia, stavy po rôznych zlomeninách, po natrhnutí svalstva, šliach, zakrvácanie do svalstva. Sú to bolestivé stavy a pôsobením enormného chladu sa darí eliminovať bolesť a dosiahnuť rýchlejšiu regeneráciu a uzdravenie pacienta. Kryoterapia priaznivo pôsobí aj na reumatické ochorenia, akútne i chronické, ktoré trápia ľudí aj desaťročia a po celé tie roky sú odkázaní na prísun liekov. Ďalej je to osteoporóza, rôzne degeneratívne ochorenia, ochorenia chrbtice, platničiek, ako aj celá škála neurologických ochorení, ako skleróza multiplex, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba. Chlad priaznivo pôsobí i na kožné ochorenia, napr. na psoriázu, ale je zaujímavé, že priaznivé účinky boli popísané i pri liečbe celulitídy. Kryoterapia sa doporučuje aj u žien v menopauze pri liečbe migrény. Chlad prináša človeku upokojenie a relax.
- Kto nemôže ísť do kryokomory?
Pred vstupom do kryokomory musí byť každý vyšetrený lekárom, lebo určité ochorenia sú pre pacienta rizikové. V prvom rade sú to ochorenia srdca a chlopňového aparátu, stavy po infarktoch, po embóliách. Človek s vysokým krvným tlakom, ak ho má stabilizovaný, môže ísť do kryokomory. Určite však tam nepôjde alergik na chlad, či pacient trpiaci na klaustrofóbiu. Vekové ohraničenie vstupu do kryokomory je individuálne, vždy po porade s lekárom. Ak ľudia z rôznych dôvodov nemôžu ísť do komory, tak sa môžu podrobiť lokálnej kryoterapii.
- Koľkokrát je potrebné navštíviť kryokomoru, aby sa dostavili účinky?
Jednorazový vstup je na oboznámenie. Aby sme niečo pre seba urobili, tak by sme mali do nej vojsť aspoň sedemkrát a keď sa chceme liečiť, tak ideálne je 15-krát po sebe. Potom si dať 2 až 3 mesiace pauzu a odporúča sa kúru opakovať.
- Čo nasleduje po pobyte v kryokomore?
Po absolvovaní pobytu v kryokomore nasleduje 2. fáza, neoddeliteľná časť kryoterapie, kinezioterapia, alebo liečba pohybom. V priebehu kinezioterapie dochádza k zahriatiu organizmu, niekoľkonásobnému rozšíreniu krvného riečišťa, čo umožňuje zvýšený prísun kyslíka, minerálnych a energetických látok k bunkám a na druhej strane vyplavenie škodlivých substancií, ktoré bránia metabolizmu bunky. Uvedené mechanizmy majú priaznivý vplyv na regeneráciu a biochemickú očistu organizmu. Dĺžka trvania pohybovej aktivity je cca 20 – 30 minút. Kinezioterapiu absolvujeme na špeciálnych strojoch - ako stacionárny bicykel, steper, veslá, stroj na behanie s eliptickým prevodom, žinenky. Samozrejmosťou je starostlivosť o pitný režim.
Po absolvovaní pobytu v kryokomore s následnou kinezioterapiou dostavujú sa prejavy zníženého napätia, relaxu, upokojenia, návštevníci veľmi často popisujú prejav psychickej i fyzickej sviežosti, ktorý pretrváva niekoľko hodín a po opakovaných pobytoch v kryokomore i dlhšie. Denne možno absolvovať 1- 2 vstupy. V záujme dlhodobého efektu sa odporúča absolvovať 7 - 10 i viac pobytov. Pozitívne účinky sa prejavia už po 5. pobyte. V prípade liečby rôznych ochorení sa odporúča tento „balík“ vstupov opakovať 2 – 3x ročne.
S MUDr. Jánom Potockým sa zhováral
Ondrej Doboš
Kontakt:
{gallery}skola/stredna/jss{/gallery}
{jcomments on}

































Milý Janko, musím sa Ti priznať, že mi je tak trochu divné, že Ťa takto oficiálne oslovujem. Zrejme by si odo mňa očakával iné, pre mňa samozrejmé meno, ktorým sme Ťa oslovovali kedysi, žiaľ, už veľmi dávno, ešte ako Tvoji spolužiaci z Jedenásťročnej strednej školy slovenskej v Rožňave. Raz si mi v telefonickom rozhovore povedal, že už Ťa málokto tak oslovuje a dávno si ho od nikoho z blízkych nepočul, tak som sa rozhodol aj ja vrátiť sa do reality. Akosi ťažko sa verí tomu, že už ako sedemdesiatnici sme sa mali stretnúť na pomaturitnom stretnutí v polovici júna v Rožňave. Čo sa mňa týka, musím si v tejto súvislosti pripomenúť starú múdrosť, že človek mieni a príroda mení.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-