Občania rozhodli, že po prvýkrát na miesta starostov zasadne 14 starostov a 1 primátor. Ide o týchto novozvolených funkcionárov v nasledovných obciach: Tibor Garay, Brzotín, Michal Fedor, Gemerská Panica, Lilian Bronďošová, Gemerská Poloma, Robert Hlaváč, Honce, Ildikó Lukácsová Jovice, Janka Regrutová, Kobeliarovo, Peter Vojtko, Koceľovce, Robert Emödi Lipovník, Ondrej Lipták, Markuška, Tibor Jerga, Nižná Slaná, Július Rusnák, Ochtiná, Michal Domik, Rožňava, Henrieta Horváthová, Rudná, Gejza Ambrúš, Slavec, Daša Ovšonková, Stratená.
Popri nových menách starostov som si tiež všímal, ako využili svoje občianske právo tohtoroční voliči na hornom Gemeri. Už v úvode bolo spomínané, že volieb sa zúčastnil iba každý druhý volič, čo svedčí o tom, že stále veľa občanov nevyužíva právo, ktoré mu poskytuje zákon. Akoby neverili, že by tým mohli prispieť k zmene života k lepšiemu na dedinách, či mestách. Alebo, že im súčasný stav v nich zabehnutý vyhovuje.
To sa odráža aj na počte voličov, ktorí odovzdali svoj hlas vo voľbách predstaviteľom obcí na nadchádzajúce 4-ročné obdobie. Napríklad na zvolenie starostu v Nižnej Slanej stačilo voličom odovzdať 41,43 % hlasov, ale primátorovi Rožňavy ešte menej, iba 32,87. Potešilo však najmä 100 percentné hlasovania pre starostov v Ardove, Bôrke, Dlhej Vsi, Drnave, Gemerskej Hôrke, Hankovej, Henckovciach, Kováčovej, Krásnohorskej Dlhej Lúke, Kružnej, Markuške, Rejdovej, Silici, Vlachove, Vyšnej Slanej.
Mnohí členovia okrskových volebných komisií im takýto výsledok volieb závidia, ale samozrejme, že platiť budú i tie hlasy voličov, ktoré boli nižšie ako spomínané, pretože boli platné a stačili na voľbu starostov. To iste platí i pre tých zvolených starostov, ktorých odovzdané a platné hlasy predstavovali od počtu 17 v Brdárke, až po 1796 v Rožňave.
Dovoľte, aby som zagratuloval všetkých zvoleným starostom a primátorom nášho regiónu, zvlášť, ktorí budú obce riadiť vo funkcii starostu po prvýkrát. Nevšedný výsledok sa v tohtoročných Komunálnych voľbách prejavil v Rožňave, kde mladý podnikateľ tromfol doterajšieho primátora a bude môcť dokázať aj za pomoci občanov, že svoje zámery chce splniť do bodky.
MG od
Zoznam zvolených starostov a primátorov okresu Rožňava 10. 11.2018
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a