Občania rozhodli, že po prvýkrát na miesta starostov zasadne 14 starostov a 1 primátor. Ide o týchto novozvolených funkcionárov v nasledovných obciach: Tibor Garay, Brzotín, Michal Fedor, Gemerská Panica, Lilian Bronďošová, Gemerská Poloma, Robert Hlaváč, Honce, Ildikó Lukácsová Jovice, Janka Regrutová, Kobeliarovo, Peter Vojtko, Koceľovce, Robert Emödi Lipovník, Ondrej Lipták, Markuška, Tibor Jerga, Nižná Slaná, Július Rusnák, Ochtiná, Michal Domik, Rožňava, Henrieta Horváthová, Rudná, Gejza Ambrúš, Slavec, Daša Ovšonková, Stratená.
Popri nových menách starostov som si tiež všímal, ako využili svoje občianske právo tohtoroční voliči na hornom Gemeri. Už v úvode bolo spomínané, že volieb sa zúčastnil iba každý druhý volič, čo svedčí o tom, že stále veľa občanov nevyužíva právo, ktoré mu poskytuje zákon. Akoby neverili, že by tým mohli prispieť k zmene života k lepšiemu na dedinách, či mestách. Alebo, že im súčasný stav v nich zabehnutý vyhovuje.
To sa odráža aj na počte voličov, ktorí odovzdali svoj hlas vo voľbách predstaviteľom obcí na nadchádzajúce 4-ročné obdobie. Napríklad na zvolenie starostu v Nižnej Slanej stačilo voličom odovzdať 41,43 % hlasov, ale primátorovi Rožňavy ešte menej, iba 32,87. Potešilo však najmä 100 percentné hlasovania pre starostov v Ardove, Bôrke, Dlhej Vsi, Drnave, Gemerskej Hôrke, Hankovej, Henckovciach, Kováčovej, Krásnohorskej Dlhej Lúke, Kružnej, Markuške, Rejdovej, Silici, Vlachove, Vyšnej Slanej.
Mnohí členovia okrskových volebných komisií im takýto výsledok volieb závidia, ale samozrejme, že platiť budú i tie hlasy voličov, ktoré boli nižšie ako spomínané, pretože boli platné a stačili na voľbu starostov. To iste platí i pre tých zvolených starostov, ktorých odovzdané a platné hlasy predstavovali od počtu 17 v Brdárke, až po 1796 v Rožňave.
Dovoľte, aby som zagratuloval všetkých zvoleným starostom a primátorom nášho regiónu, zvlášť, ktorí budú obce riadiť vo funkcii starostu po prvýkrát. Nevšedný výsledok sa v tohtoročných Komunálnych voľbách prejavil v Rožňave, kde mladý podnikateľ tromfol doterajšieho primátora a bude môcť dokázať aj za pomoci občanov, že svoje zámery chce splniť do bodky.
MG od
Zoznam zvolených starostov a primátorov okresu Rožňava 10. 11.2018
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.