Funguje len vďaka tomu, že niekto umne dokázal pospájať tieto drobné zázračné veci do celku a vytvoril počítač (hardvér) a niekto ďalší vložil doňho program (softvér). Veľké a malé veci patria k sebe a platí to aj v cestovnom ruchu. Ak dovolíš, pomôžem si niekoľkými aktuálnymi príkladmi drobností, maličkostí zo života ľudí (nie hmyzu).
Taká mucha je maličká, ale zamiešaná v bryndzových haluškách, sa môže stať veľkou nepríjemnou vecou. Predstav si, že ješ polievku a na lyžici nájdeš kus motúza alebo igelitu. Podchladené alebo teplé pivo nechutí nikomu, ani štamgastom, ani turistom. Pohár na vodu, oslintaný rúžom, je pohár neumytý. Uprostred leta, keď sú obchody so zeleninou a trhy plné čerstvej zeleniny, objednáš si obľúbený vyprážaný karfiol. Pri rezaní väčšej ružičky, nôž akosi prestal poslúchať a nereže. Keď sa ti to predsa len podarí a sústo položíš do úst, pochopíš. Mrazený karfiol je síce na povrchu vypražený, ale vo vnútri studený a tvrdý.
Z iného súdka. Tlak v mechúre ťa dovedie k najbližšej toalete. Pred ňou opálený Slovák s načiahnutou rukou a cigaretou v ústach ti milo zašepká „tricet centy“. Dáš, aby si to mal za sebou, a keď otvoríš dvere záľaha kondenzovaného čpavkového parfumu ťa oťapí tak, že narýchlo si zauzlíš nos, urobíš čo máš, nepoužiješ ani umývadlo, pretože ho niekto odmontoval a voda netečie (autobusová stanica Rožňava). Inojazyčný turista v núdzi dobehne na toaletu, už za dverami rozopína zips a dáva dole nohavice, s úsmevom a radosťou, že to stihol, vchádza do boxu a sadá si. Úsmev i radosť sa však vytratia, keď zistí, že chýba papier.
Toť, sused s návštevou zo zahraničia, vybral sa na opekačku do prírody na Sihoť. Je tam murované ohnisko, sedenie a neďaleko studnička s pitnou vodou. Keď sa priblížili k ohnisku, povyletovali z neho vtáčiky a dokonca aj veverička vybehla. Milé, až na maličkosti, okolo ohniska fľaše od borovičky, vína, rumu, plechovky od piva, umelohmotné poháre a fľaše, alobalové misky, obaly z potravín, zvyšky jedla... Sused stratil reč a návšteva sa začala taktne pozerať po korunách stromov, na ktorých sa hompáľali igelitové tašky. Na cestičke ku studničke hnedá kôpka, neuveríš, nebola to čokoláda, ale obyčajné ľudské hovno. Napadla mi pesnička „U nás taká obyčaj...“, ale upustil som od spevu, veď ani nebolo prečo. Nuž biedu, zdá sa, netrieme, ale bieda duchovná je okolo nás všadeprítomná.
ŽSR chcú obnoviť IC vlaky. Chvályhodné. No po posledných skúsenostiach, odporúčal by som im začať pri toaletách, pri výmene spacích vozňov, možno potom sa budem zaujímať o ich služby...
V nemenovanom mestečku, na námestí, majú dvanásť shopov. Vstúpil som do jedného z nich a anglicky oslovil predavačku. Pozrela sa na kolegyňu, tá pokrčila plecami a posunula sa ďalej. Stačilo. Skúsil som to ešte v ďalších troch, to isté. Iba v jednom ma už pred dverami milo prekvapili. Na skle mali nalepený oznam v angličtine, že hovoria anglicky. Naši predkovia takmer pri každom dome mali šopu. Slúžila na uskladnenie sena, slamy, repy, ale aj dreva, náradia a poľnohospodárskej techniky. Niektoré slúžili aj ako sečkáreň.
Tak veru, nie je shopa ako šopa, časy sa menia, dejú sa veľké veci, ale tie malé nám neustále znepríjemňujú život a neraz pokazia aj tie veľké, dobré veci. Ukazuje sa, že nie je to o peniazoch, ale o ľuďoch, o ich hlavách a „íkvé“. Nepriamo aj o cestovnom ruchu. Pomôžme si sami!
Juraj, viem, že dnes som ťa tými „prkotinami“ aj unavil, ale uznáš, že majú svoju výpovednú hodnotu.
S pozdravom
Ľudo
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-