Ondrej Hronec: Škola v prírode
Písal sa rok 1950. Novozriadená stredná škola v Nižnej Slanej, do ktorej som chodil aj ja, vyhrala celoštátnu súťaž v zbere liečivých rastlín. Boli sme takí sfanatizovaní vtedajšími učiteľmi, že sme vyzbierali všetko, čo malo liečivé účinky. Nezbierali sme len my, ale aj celé naše rodiny a tie boli viacpočetné. Keď sa to všetko nazbierané vysušilo a zvážilo, boli sme najlepší. Odmena sladká. Vysoké Tatry - Detský raj! To zostáva v mysli na celý život. Učenie, výlety, fantastickí učitelia a nádherná príroda, akoby všetko bolo ochotné oddať sa nám, dedinským chlapcom a dievčatám, ktorí doposiaľ o Tatrách iba snívali. Dodnes na to spomíname, aj keď už nemnohí. Ale zažili sme tam aj čosi výnimočné, najviac zo športu. V tých časoch sa tam pripravovali futbalisti Slovana Bratislava a my sme boli na ich vystúpení - priateľskom zápase proti tatranskému výberu. Výsledok nie je podstatný. Zážitok zostal na prvom mieste. Mená ako Tegelhof, Pažický alebo brankár Reimann, to sú ozdoby slovenského futbalu.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa