kostola rástla takmer šesťdesiatročná lipa, ktorá ohrozovala nielen oplotenie, samotný kostol a budovu materskej školy, ale aj veriacich, či okoloidúcich. Preto sa starosta rozhodol spojiť príjemné s užitočným a vniesť do obce niečo nové, zaujímavé a krásne. Minulý rok na jar lipu spílili, aby dostatočne preschla. Prácu na soche zveril ľudovým rezbárom, Milanovi Porubiakovi z Bottova a Jozefovi Švantnerovi z Hrachova. V galérii si môžete prezrieť, ako vznikala finálna podoba drevenej sochy.
Druhým prekvapením bolo udelenie čestného občianstva, veľkému filantropovi a sympatizantovi obce Muránska Dlhá Lúka, pánovi Martinovi Babjakovi. Milovníci vážnej hudby veľkým aplauzom ocenili jeho obrovský hudobný talent, bezprostredné vystupovanie a neprehliadnuteľný zmysel pre humor.
Do príprav samotného koncertu bolo zapojené veľké množstvo dobrovoľníkov z radov obyvateľov obce. Za veľkú finančnú, ako aj organizátorskú pomoc obec ďakuje aj sponzorom zverejneným na koncerte a súčasne v dokumente na stránke obce. Usporiadanie podujatia takých rozmerov nie je jednoduché, no konečný výsledok stál za to. Kto sa odhodlal prísť do našej obce obklopenej krásnou prírodou na nádherný koncert, ten vzdialenosť určite neľutoval.“
(Zdroj: muranskadlhaluka.sk)

































Oficiálna stránka obce Muránska Dlhá Lúka na strednom Gemeri sa má čím pochváliť. Práve dnes uverejnili na nej článok o koncerte, ktorý obec usporiadala Na Kúte v nedeľu večer 18. augusta 2013. Článok prinášam v plnom znení. Tak si ho prečítajte aj vy, ktorí ste sa nezúčastnili tejto nevšednej akcie: „Aj tohtoročný augustový spln Mesiaca sa v obci Muránska Dlhá Lúka niesol v znamení príprav koncertu Martina Babjaka a jeho hostí. Opäť sa nám predstavila Terézia Kružliaková, rod. Babjaková, Ján Babjak a súrodencov na klavíri sprevádzal Branko Ladič. Opäť sme mali možnosť počuť najkrajšie operné a operetné árie, duety, piesne známych svetových, ale aj domácich autorov. Novinkou bola Ľudová hudba Štefana Babjaka, ktorá nadviazala na operné vystúpenia, no tentokrát na ľudovú nôtu. Hrala piesne z pripraveného repertoáru, neskôr aj na želanie obecenstva. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a