Sústreďme sa už na piatok 3. 9., keď o 12-tej hodine je naplánovaná registrácia účastníkov stretnutia na Obecnom úrade v Nižnej Slanej. Od 14-tej hodiny sú už pripravované exkurzné programy, ako napríklad prehliadka Vysokej pece Etelka a fáranie po banských dielach.
V sobotu 4.9., po ďalšej registrácii na OcÚ v Nižnej Slanej, čakajú účastníkov stretnutia akcie spojené s prehliadkou Vysokej pece Etelka a fáranie po banských dielach. O 9.30 hodine účastníci navštívia tiež Banícke múzeum v Rožňave na Šafárikovej ulici, potom sa presunú do Betliara na prehliadku kaštieľa. Ďalším navštíveným miestom bude pamätný dom Pavla Jozefa Šafárika v Kobeliarove. Začiatok tejto akcie začína stretnutím záujemcov na nádvorí areálu Etelka o 10.30, resp. na nádvorí pamätného domu P. J. Šafárika v Kobeliarove o 11.00 hod. v baníckych alebo hutníckych uniformách a v miestnych krojoch. Takto v slávnostnom duchu sa o 11.45 – 12.10 uskutoční odhalenie pamätnej tabule JUDr. Dušana Vilima, rodáka z Kobeliarova.
Účastníkov 13. stretnutia zástupcov baníckych miest a obcí zo Slovenska čaká popoludní prijatie hostí a zástupcov delegácií starostom obce Nižná Slaná. Na programe je o 14.00 hod. slávnostný sprievod a od 15.00 hod. kultúrny program. Stretnutie sa skončí večer Šachtágom, čo je ináč povedané slávnostné prijímanie do baníckeho cechu. Bude to príspevok Banskoštiavnicko-hodrušského spolku.
|
KTO BOL JUDr. DUŠAN VILIM ? JUDr. Dušan Vilim sa narodil 19.7.1947 v Kobeliarove. Zomrel 28.5.2019 v Pezinku. Bol zapáleným geológom, baníkom a následne vyštudovaným právnikom. Cez mnohé funkcie v oblasti baníctva a legislatívy svoj profesionálny život zakončil ako hlavný štátny radca a zástupca riaditeľa odboru legislatívy na Ministerstve hospodárstvo SR. Celý profesionálny život bojoval za montánnu legislatívu a rozvoj baníckych tradícií, je spätý so vznikom SHSCSR a Malokarpatského baníckeho spolku v Pezinku. Bol obrovskou banskou autoritou na Slovensku a v zahraničí, čomu zodpovedá aj množstvo udeľovaných baníckych vyznamenaní. |
|



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a