Veľký prínos pre spracovanie textov piesní poskytol Mgr. Gabriel Rožai, PhD., svojím dielom Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Túto metodickú príručku pre folkloristov, etnológov a kultúrno-osvetových pracovníkov vydalo v roku 2020 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Toto dielo a moja osobná účasť na jeho prednáškach boli veľkou inšpiráciou pre spracovanie textov piesní, a napokon tieto texty jazykovo upravil, za čo mu patrí veľká vďaka.
Súčasťou tejto publikácie je aj stručný nižnoslanský nárečový slovník.
Osobne som presvedčený, že v tlačenom formáte sa obsah uvedený v tejto publikácii uchová natrvalo a bude prínosom pre hudobníkov, folkloristov a záujemcov o ľudovú pieseň.
Ing. Martin Gallík
Folklórna skupina HRABINA Nižná Slaná
sa začala formovať začiatkom roku 2007. Prvé verejné vystúpenie pod názvom Ženská spevácka skupina pri Miestnom odbore Matice slovenskej sa uskutočnilo 15. júla 2017 vo Vlachove na Festivale ľudového spevu a tanca.
Výbor Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej prihlásil na základe pozvánky Gemerského osvetového strediska v Rožňave v júni 2009 do súťaže „Hlase moj, hlase moj“ štyri členky ako spevácku skupinu v zložení Mgr. Marta Gallíková, Zuzana Jungerová, Ľudmila Petergáčová a Mgr. Alžbeta Zagibová. Zuzana Jungerová bola prihlásená do súťaže ako sólistka. Na uvedenej súťaži sa umiestnili skupina aj sólistka v Zlatom pásme. Uvedený úspech bol povzbudením a podnetom do ďalšej činnosti.
Skupina v tomto zložení verejne vystúpila v júli pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. V auguste nasledovalo vystúpenie na Vlachovskom lete a vystúpenie na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej dňa 28. 8. 2009, kde bola skupina pokrstená na folklórnu spevácku skupinu HRABINA (FSS).V novembri 2009 sa pridali ku skupine aj muži.
Od svojho vzniku účinkovalo v skupine viacero osôb – speváci aj hudobníci (18 mužov a 30 žien). Skupina sa pravidelne zúčastňuje na folklórnych, kultúrnych, spoločenských podujatiach a akciách organizovaných samosprávou, GOS v Rožňave či DMS Rožňava (na okresnej a republikovej úrovni) a na podujatiach ECAV pri prehliadkach spevokolov v rožňavskom senioráte.
Pri vystúpeniach ju často sprevádzala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. V začiatkoch sprevádzal členov skupiny na akordeóne Vladimír Gono, neskôr Stanislav Gunár a Ing. Ivan Nemčok.
Od roku 2013 sa venuje viacerým aktivitám tradičnej ľudovej kultúry, a preto začala vystupovať pod názvom folklórna skupina HRABINA (FSk). S Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča nahrala na CD Tichý vetrík po doline veje (2013) tri nahrávky a na CD Vianoce na Gemeri (2015) štyri nahrávky.
Na odbornom vedení sa od vzniku skupiny podieľali Mgr. Kvetoslava Dovčíková, Mgr. Mária Kováčová, Mgr. Mária Hlaváčová, Mgr. Janka Maťová (v rozmedzí rokov 2010 – 2017 so zameraním na cirkevné piesne), Mgr. Eva Kardošová a od roku 2015 Martina Smreková.
Základný repertoár tvoria scénky z krstín, pytačiek, svadobné a vianočné piesne spievané v stredoslanských nárečiach obcí Nižná Slaná, Henckovce a Kobeliarovo, národné a cirkevné evanjelické a katolícke piesne v rámci účinkovania na cirkevných a kultúrno-spoločenských akciách. Od roku 2018 pôsobia členovia FSk aj v mužskej a ženskej speváckej skupine folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy.
FSk Hrabina je kolektívnym členom Miestneho odboru Matice slovenskej Nižná Slaná. V súčasnosti má 15 aktívnych členov. Folklórnu skupinu vedie od jej vzniku Ing. Martin Gallík.





(POKRAČUJEME)
Píše Ing. Martin Gallík
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-