Veľký prínos pre spracovanie textov piesní poskytol Mgr. Gabriel Rožai, PhD., svojím dielom Transkripcia nárečia vo folkloristických textoch z oblasti Gemera a Malohontu.
Túto metodickú príručku pre folkloristov, etnológov a kultúrno-osvetových pracovníkov vydalo v roku 2020 Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Toto dielo a moja osobná účasť na jeho prednáškach boli veľkou inšpiráciou pre spracovanie textov piesní, a napokon tieto texty jazykovo upravil, za čo mu patrí veľká vďaka.
Súčasťou tejto publikácie je aj stručný nižnoslanský nárečový slovník.
Osobne som presvedčený, že v tlačenom formáte sa obsah uvedený v tejto publikácii uchová natrvalo a bude prínosom pre hudobníkov, folkloristov a záujemcov o ľudovú pieseň.
Ing. Martin Gallík
Folklórna skupina HRABINA Nižná Slaná
sa začala formovať začiatkom roku 2007. Prvé verejné vystúpenie pod názvom Ženská spevácka skupina pri Miestnom odbore Matice slovenskej sa uskutočnilo 15. júla 2017 vo Vlachove na Festivale ľudového spevu a tanca.
Výbor Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej prihlásil na základe pozvánky Gemerského osvetového strediska v Rožňave v júni 2009 do súťaže „Hlase moj, hlase moj“ štyri členky ako spevácku skupinu v zložení Mgr. Marta Gallíková, Zuzana Jungerová, Ľudmila Petergáčová a Mgr. Alžbeta Zagibová. Zuzana Jungerová bola prihlásená do súťaže ako sólistka. Na uvedenej súťaži sa umiestnili skupina aj sólistka v Zlatom pásme. Uvedený úspech bol povzbudením a podnetom do ďalšej činnosti.
Skupina v tomto zložení verejne vystúpila v júli pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. V auguste nasledovalo vystúpenie na Vlachovskom lete a vystúpenie na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej dňa 28. 8. 2009, kde bola skupina pokrstená na folklórnu spevácku skupinu HRABINA (FSS).V novembri 2009 sa pridali ku skupine aj muži.
Od svojho vzniku účinkovalo v skupine viacero osôb – speváci aj hudobníci (18 mužov a 30 žien). Skupina sa pravidelne zúčastňuje na folklórnych, kultúrnych, spoločenských podujatiach a akciách organizovaných samosprávou, GOS v Rožňave či DMS Rožňava (na okresnej a republikovej úrovni) a na podujatiach ECAV pri prehliadkach spevokolov v rožňavskom senioráte.
Pri vystúpeniach ju často sprevádzala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. V začiatkoch sprevádzal členov skupiny na akordeóne Vladimír Gono, neskôr Stanislav Gunár a Ing. Ivan Nemčok.
Od roku 2013 sa venuje viacerým aktivitám tradičnej ľudovej kultúry, a preto začala vystupovať pod názvom folklórna skupina HRABINA (FSk). S Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča nahrala na CD Tichý vetrík po doline veje (2013) tri nahrávky a na CD Vianoce na Gemeri (2015) štyri nahrávky.
Na odbornom vedení sa od vzniku skupiny podieľali Mgr. Kvetoslava Dovčíková, Mgr. Mária Kováčová, Mgr. Mária Hlaváčová, Mgr. Janka Maťová (v rozmedzí rokov 2010 – 2017 so zameraním na cirkevné piesne), Mgr. Eva Kardošová a od roku 2015 Martina Smreková.
Základný repertoár tvoria scénky z krstín, pytačiek, svadobné a vianočné piesne spievané v stredoslanských nárečiach obcí Nižná Slaná, Henckovce a Kobeliarovo, národné a cirkevné evanjelické a katolícke piesne v rámci účinkovania na cirkevných a kultúrno-spoločenských akciách. Od roku 2018 pôsobia členovia FSk aj v mužskej a ženskej speváckej skupine folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy.
FSk Hrabina je kolektívnym členom Miestneho odboru Matice slovenskej Nižná Slaná. V súčasnosti má 15 aktívnych členov. Folklórnu skupinu vedie od jej vzniku Ing. Martin Gallík.
(POKRAČUJEME)
Píše Ing. Martin Gallík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.