Majiteľom zbierkového fondu a sprievodca je Dušan Vandrášik, ul. Okružná 269, Nižná Slaná, č.t. 0904 153 642, e-mail:
Expozícia je sprístupnená na telefonické objednávky v priebehu celého roka.
Vzhľadom na bohatú banícku históriu obce majiteľ zbierkového fondu zachoval rôzne artefakty a geologické doklady, ktoré si Vám dovolí aj predstaviť.
Z dejín obce Nižná Slaná:
- Prvá písomná zmienka o obci je z 22.11.1363, keď jej majiteľom bol rod Bebekovcov.
- V roku 1417 obec bola oslobodená od desiatkových povinností.
- V roku 1427 podlieha správe cisárskych kapitánov v Krásnej Hôrke a desiatky sa odvádzajú panstvu v Štítniku.
- O hrade, ktorý stál nad obcou na kopci Muránčok, je zmienka, že ho dal kráľ Matej zbúrať v roku 1459, pretože bol obsadený husitmi.
- V roku 1559 pririeka kráľ Ferdinand I. časť obce rodine Baláža Horvátha a od toho obdobia je Nižná Slaná povinná platiť dane zemepánovi, Turkom a cirkvi.
- V roku 1570 v Nižnej Slanej existujú dve slovenské vysoké pece.
- Od roku 1580 patrí obec rodine Andrášiovcov.
- Z roku 1635 je zachovaná pečať Nižnej Slanej s baníckymi insígniami - želiezkom a kladivkom, s nápisom „banské mestečko Nižná Slaná“.
- V roku 1701 požiadal erár o prenájom baní v Nižnej Slanej od grófa Andrášiho.
- Z roku 1795 sú zachované banské mapy zo svätotrojičných baní na ortuť.
- V roku 1867 postavil rod Andrášiovcov hutu Etelku.
- V roku 1900 Andrášiovci predali celý banský majetok Rimamuránsko – Šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti.
- Od začiatku osídlenia sa obyvatelia obce zaoberali baníctvom, o čom svedčí mnoho starých štôlní, šácht, píng, miestnych názvov, ako aj samotný erb obce.
- V lokalite sa na ložisku Svätá Trojica dobývali rudy medené, strieborné, ortuťové - tetraedrit, rumelka, chalkopyrit, rýdza ortuť, amalgán striebra. Rudy železné, ako siderit, limonit, hematit, magnetit, na ložiskách Gampel, Ignác, Manó, Gabriela, Kobeliarovo.
Expozícia pozostáva z časti baníckej a časti geologickej.
Časť banícka - približuje históriu baníctva v obci od 16. storočia.
Osvetľovacie telesá: kahance, karbidové lampy: 18. - 20. stor.
Kahance: z rudných revírov Rožňava, Rudňany, Smolník, Gelnica, Banská Štiavnica, Nižná Slaná, Dobšiná, Novoveská Huta, Železník, Turčok.
Od výrobcov: P. Piringer - Gratz, K. Rath - Rozsnyo, L - M Rozsnyo, K. Kachelmann -Vyhne, Kunova Teplica, W. Seipel Bochum.
Karbidové lampy: železné, mosadzné, medené, z banskych revírov celého Slovenska.
Od rôznych výrobcov, ako Friemann – Wolf - Zwikau-Sasko, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Bohatice – Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Wolfosvit - Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp - Vehedice, Gergely Budapešť, F. Hermann-Hesse - Norimberk, Wolfsegg Traundthaler – Rakúsko, Schanklin-Springfield M.F.G.-CO USA, Meva, Elektrosvit Nové Zámky
Atypické karbidové lampy rôznych tvarov
Dobývacie náradie od 16. storočia: čakany, oškrty, želiezka, kladivá-fajsliky, vrtné tyče na strojové a ručné vŕtanie, staré vrtné kladivá, odpaľovacie strojčeky DEOS, banícke a tesárske sekery
Slávnostné uniformy: 20. storočie: J. N. Lomke – syn - Příbram, J. Weiser - Moravská Ostrava, ošliador (banícka zásterka)
Čiapky od výrobcov: Mandel Jenő - Kassa, Tonak - Nový Jičín
Fokoše (vychádzkové palice): Rožňava, Rudňany, Banská Štiavnica, Kremnica, Prešov, Příbram
Hutmanské kladivká: pochôdzkové
Prilby: remenné, kožené
Staré banské mapy: z Andrášiovských baní z 18. storočia, staré banské mapy nižnoslanského revíru, Dobšinej, Vlachova, Gočova, Polomy, Rožňavy, Henckoviec, od banských meračov (Ludovit Korindes, Jakab Moszner, Andreas Probstner, Albert Kurtz), staré mapy zlatých, strieborných, medených a ortuťových baní
Hlinené tégliky na sciedzanie ortuti z rumelky zo 17. storočia
Staré fľašky na plnenie ortuti – od šampanského z Andrášiovských stolov, vyrábané v Sárospataku v 19. storočí
Staré banské knihy, banské reklamné časopisy
Meracie prístroje - kompasy: MOM Budapešť, LK-D Pal Praha – Trója, Freiberg
Časti drevenej banskej dráhy zo svätotrojičných baní, hraničné kamene banských polí
Rôzne banské vyznamenania
Časť geologická - tvoria ju horniny a minerály.
Horniny: Horninový prehľad ložiskového územia Nižná Slaná - porfyroidy, fylity, vápence.
Minerály: Zbierka obsahuje okolo 800 minerálov zo Slovenska. Väčšinou sú to vzorky z Nižnej Slanej, ale z aj iných lokalít, ako Rožňava, Dobšiná, Železník, Jelšava, Hnúšťa, Dolný Hrádok, Malý Vrch, Bohúňovo, Rudňany, Dubník, Banská Štiavnica, Zlatá Idka, Nandráž, Rákoš, Gemerská Poloma a tiež z ďalších oblastí celého Slovenska, ale aj sveta.
Nižná Slaná: z ložísk Manó, Gabriela, Kobeliarovo. Rôzne tvary sideritu, kremeňa, kalcitu, pyritu, sulfosoli (jamesonit, boulangerit, bournonit, milerit, sfalerit), rumelka, rýdza ortuť, malachyt, baryt, witerit, ankerit, dolomit, gersdorfit, annabergit, limonit, magnetit, hematit, arzenopyrit, sadrovec, antimonit, tetraedrit
Rožňava: zo žíl Bernardy, Mária: siderit, siderit-albit, wolnýn, sfalerit, milerit, turmalín, rutil, kremeň, tetraedrit, magnetit, limonit, antimonit, cobelit - cosalit, malachit, azurit, kuprit
Rudňany: rumelka, siderit-kremeň, ankerit, kalcit, hematit
Železník: evansit, siderit, limonit, variscit, vashegyit
Rákoš: modrá skalica, zelená skalica, rumelka
Nandráž: rýdza meď, pyroluzit, baryt
Dobšiná: azbest, gersdorfit, annabergit, kalcit, aragonit, fuchsit, malachyt,azurit, erytrin
Jelšava: magnezit, dolomit, kalcit, palygorskit
Hnúšťa: pyrit
Dubník: opál
Banská Štiavnica: ametyst, chalkopyrit, baryt, kremeň, galenit, manganokalcit, galenit, sfalerit
Dolný Hrádok: limonit.
22.4.2010
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/nslana/muzeum{/gallery}
{jcomments on}

































Aj keď je náš Gemer takmer na každom kroku popretkávaný starými banskými chodbami, po odstavení banskej ťažby železných a iných rúd málokde natrafíte na takú zaujímavú súkromnú zbierku, ktorá sa snaží uchovať bohatú históriu baníctva zo svojho okolia, akú má pán Dušan Vandrášik z Nižnej Slanej. Nazrime na chvíľku do jeho vzácnych priestorov. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a