Aj keď je náš Gemer takmer na každom kroku popretkávaný starými banskými chodbami, po odstavení banskej ťažby železných a iných rúd málokde natrafíte na takú zaujímavú súkromnú zbierku, ktorá sa snaží uchovať bohatú históriu baníctva zo svojho okolia, akú má pán Dušan Vandrášik z Nižnej Slanej. Nazrime na chvíľku do jeho vzácnych priestorov. Majiteľom zbierkového fondu a sprievodca je Dušan Vandrášik, ul. Okružná 269, Nižná Slaná, č.t. 0904 153 642, e-mail:
Expozícia je sprístupnená na telefonické objednávky v priebehu celého roka.
Vzhľadom na bohatú banícku históriu obce majiteľ zbierkového fondu zachoval rôzne artefakty a geologické doklady, ktoré si Vám dovolí aj predstaviť.
Z dejín obce Nižná Slaná:
- Prvá písomná zmienka o obci je z 22.11.1363, keď jej majiteľom bol rod Bebekovcov.
- V roku 1417 obec bola oslobodená od desiatkových povinností.
- V roku 1427 podlieha správe cisárskych kapitánov v Krásnej Hôrke a desiatky sa odvádzajú panstvu v Štítniku.
- O hrade, ktorý stál nad obcou na kopci Muránčok, je zmienka, že ho dal kráľ Matej zbúrať v roku 1459, pretože bol obsadený husitmi.
- V roku 1559 pririeka kráľ Ferdinand I. časť obce rodine Baláža Horvátha a od toho obdobia je Nižná Slaná povinná platiť dane zemepánovi, Turkom a cirkvi.
- V roku 1570 v Nižnej Slanej existujú dve slovenské vysoké pece.
- Od roku 1580 patrí obec rodine Andrášiovcov.
- Z roku 1635 je zachovaná pečať Nižnej Slanej s baníckymi insígniami - želiezkom a kladivkom, s nápisom „banské mestečko Nižná Slaná“.
- V roku 1701 požiadal erár o prenájom baní v Nižnej Slanej od grófa Andrášiho.
- Z roku 1795 sú zachované banské mapy zo svätotrojičných baní na ortuť.
- V roku 1867 postavil rod Andrášiovcov hutu Etelku.
- V roku 1900 Andrášiovci predali celý banský majetok Rimamuránsko – Šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti.
- Od začiatku osídlenia sa obyvatelia obce zaoberali baníctvom, o čom svedčí mnoho starých štôlní, šácht, píng, miestnych názvov, ako aj samotný erb obce.
- V lokalite sa na ložisku Svätá Trojica dobývali rudy medené, strieborné, ortuťové - tetraedrit, rumelka, chalkopyrit, rýdza ortuť, amalgán striebra. Rudy železné, ako siderit, limonit, hematit, magnetit, na ložiskách Gampel, Ignác, Manó, Gabriela, Kobeliarovo.
Expozícia pozostáva z časti baníckej a časti geologickej.
Časť banícka - približuje históriu baníctva v obci od 16. storočia.
Osvetľovacie telesá: kahance, karbidové lampy: 18. - 20. stor.
Kahance: z rudných revírov Rožňava, Rudňany, Smolník, Gelnica, Banská Štiavnica, Nižná Slaná, Dobšiná, Novoveská Huta, Železník, Turčok.
Od výrobcov: P. Piringer - Gratz, K. Rath - Rozsnyo, L - M Rozsnyo, K. Kachelmann -Vyhne, Kunova Teplica, W. Seipel Bochum.
Karbidové lampy: železné, mosadzné, medené, z banskych revírov celého Slovenska.
Od rôznych výrobcov, ako Friemann – Wolf - Zwikau-Sasko, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Bohatice – Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp – Wolfosvit - Moravská Ostrava, Spoločnosť pre výrobu Wolfových lámp - Vehedice, Gergely Budapešť, F. Hermann-Hesse - Norimberk, Wolfsegg Traundthaler – Rakúsko, Schanklin-Springfield M.F.G.-CO USA, Meva, Elektrosvit Nové Zámky
Atypické karbidové lampy rôznych tvarov
Dobývacie náradie od 16. storočia: čakany, oškrty, želiezka, kladivá-fajsliky, vrtné tyče na strojové a ručné vŕtanie, staré vrtné kladivá, odpaľovacie strojčeky DEOS, banícke a tesárske sekery
Slávnostné uniformy: 20. storočie: J. N. Lomke – syn - Příbram, J. Weiser - Moravská Ostrava, ošliador (banícka zásterka)
Čiapky od výrobcov: Mandel Jenő - Kassa, Tonak - Nový Jičín
Fokoše (vychádzkové palice): Rožňava, Rudňany, Banská Štiavnica, Kremnica, Prešov, Příbram
Hutmanské kladivká: pochôdzkové
Prilby: remenné, kožené
Staré banské mapy: z Andrášiovských baní z 18. storočia, staré banské mapy nižnoslanského revíru, Dobšinej, Vlachova, Gočova, Polomy, Rožňavy, Henckoviec, od banských meračov (Ludovit Korindes, Jakab Moszner, Andreas Probstner, Albert Kurtz), staré mapy zlatých, strieborných, medených a ortuťových baní
Hlinené tégliky na sciedzanie ortuti z rumelky zo 17. storočia
Staré fľašky na plnenie ortuti – od šampanského z Andrášiovských stolov, vyrábané v Sárospataku v 19. storočí
Staré banské knihy, banské reklamné časopisy
Meracie prístroje - kompasy: MOM Budapešť, LK-D Pal Praha – Trója, Freiberg
Časti drevenej banskej dráhy zo svätotrojičných baní, hraničné kamene banských polí
Rôzne banské vyznamenania
Časť geologická - tvoria ju horniny a minerály. 
Horniny: Horninový prehľad ložiskového územia Nižná Slaná - porfyroidy, fylity, vápence.
Minerály: Zbierka obsahuje okolo 800 minerálov zo Slovenska. Väčšinou sú to vzorky z Nižnej Slanej, ale z aj iných lokalít, ako Rožňava, Dobšiná, Železník, Jelšava, Hnúšťa, Dolný Hrádok, Malý Vrch, Bohúňovo, Rudňany, Dubník, Banská Štiavnica, Zlatá Idka, Nandráž, Rákoš, Gemerská Poloma a tiež z ďalších oblastí celého Slovenska, ale aj sveta.
Nižná Slaná: z ložísk Manó, Gabriela, Kobeliarovo. Rôzne tvary sideritu, kremeňa, kalcitu, pyritu, sulfosoli (jamesonit, boulangerit, bournonit, milerit, sfalerit), rumelka, rýdza ortuť, malachyt, baryt, witerit, ankerit, dolomit, gersdorfit, annabergit, limonit, magnetit, hematit, arzenopyrit, sadrovec, antimonit, tetraedrit
Rožňava: zo žíl Bernardy, Mária: siderit, siderit-albit, wolnýn, sfalerit, milerit, turmalín, rutil, kremeň, tetraedrit, magnetit, limonit, antimonit, cobelit - cosalit, malachit, azurit, kuprit
Rudňany: rumelka, siderit-kremeň, ankerit, kalcit, hematit
Železník: evansit, siderit, limonit, variscit, vashegyit
Rákoš: modrá skalica, zelená skalica, rumelka
Nandráž: rýdza meď, pyroluzit, baryt
Dobšiná: azbest, gersdorfit, annabergit, kalcit, aragonit, fuchsit, malachyt,azurit, erytrin
Jelšava: magnezit, dolomit, kalcit, palygorskit
Hnúšťa: pyrit
Dubník: opál
Banská Štiavnica: ametyst, chalkopyrit, baryt, kremeň, galenit, manganokalcit, galenit, sfalerit
Dolný Hrádok: limonit.
22.4.2010
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/nslana/muzeum{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.