Ako dôchodca sa pravidelne zúčastňoval spomienkových osláv na Slavíne, v Banskej Bystrici, na Dukle, v Revúcej, v Rožňave, Tornali (kde mal od 20.12.1944 do 15.1.1945 svoj štáb jeho najvyšší veliteľ maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský), v Čiernom Potoku a samozrejme v Rimavskej Sobote.
Celé obdobie, až do konca roka 2019, kedy sa u nás objavil koronavírus, sa zúčastňoval prednášok a besied na základných školách v okresoch Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota a Poltár.
Primátor mesta JUDr. Jozef Šimko na adresu plk. v. v. Ladislava Sládeka povedal: „Ako veterán 2. svetovej vojny je vzácnym klenotom nielen nášho mesta, ale aj pre celú našu krajinu.“ Do Rimavskej Soboty sa prisťahoval ako dôchodca.
Ing. Jozefovi NOCIAROVI, ktorý celý život od malička zasvätil športu. Od roku 1973 najmä bojovým umeniam. V Lokomotíve Rimavská Sobota začal s džudom. Pod vedením trénera Juraja Svoreňa získal dvakrát titul majstra Slovenska. Pod vedením trénera Eduarda Jánskeho získal bronzovú a striebornú medailu.
Vynikajúce výsledky dosahoval aj v oddiele Slávia SVŠT Bratislava, v drese ktorej absolvoval mnoho turnajov po celom Česko-Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách Európy.
Po ukončení vysokoškolských štúdií sa vrátil do rodnej Rimavskej Soboty a pôsobil v tunajšej telovýchovnej jednote Mladosť, kde sa venuje trénerstvu až dodnes ako tréner mladých džudistov.
Niekoľko rokov zastáva aj funkciu predsedu oddielu JUDO Rimavská Sobota.
Zásluhou Jozefa Nociara sa v meste Rimavská Sobota od roku 1975 organizuje „Medzinárodná Veľká cena Rimavskej Soboty v džude, v jeho športovom odvetví, na čo je hrdé celé mesto Rimavská Sobota.
Mgr. Attilovi HACSIMU, ktorý vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pravde a informáciám zasvätil celý svoj život. Od roku 1969 pôsobil ako redaktor GEMERSKÝCH ZVESTÍ, do ktorých prispel stovkami článkov, v ktorých popisoval nielen mesto Rimavská Sobota, ale značnú časť celého Gemera.
Od roku 1979 až do prevratu 1989 pôsobil ako regionálny korešpondent UJSZÓ. Od roku 1990 sa vrátil k novovznikajúcim Gemerským zvestiam, v ktorých pracoval až do roku 2005.
Okrem novinárskej práce sa venoval aj zveľaďovaniu mesta Rimavská Sobota ako mestský a krajský poslanec. Svoj vzťah k mestu vyjadril v knihe „LEGENDA LEGIEND“, v ktorej popisuje 100-ročnú tradíciu futbalu v meste Rimavská Sobota.
V roku 2018 spolu s novinárom Jánosom Juhászom Dósom pri príležitosti 50. výročia založenia periodika “GÖMÖRI HÍRLAP“ zostavili publikáciu „TAK SME PÍSALI GÖMÖRI HÍRLAP“.
V roku 2020 vydal knihu „HORKOSLADKÝ CHLIEB TENISOVÝ“, ktorá vyšla v slovenskom aj maďarskom jazyku.
V súčastnosti pripravuje publikáciu o histórii regionálneho futbalu.
Meno Mgr. Attilu Hacsiho navždy ostane späté s Rimavskosobotskými Gemerskými zvesťami – Gömöri Hírlap.
Z dôvodov protipandemických opatrení sa slávnostného aktu zúčastnili len poslanci mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote. Celému aktu prispeli k dôstojnosti hudobné vystúpenia žiakov ZUŠ v Rimavskej Sobote.
V Čiernom Potoku 24.9.2021
JUDr. Jozef Pupala
Foto: autor príspevku


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a