„Rimavskosobotská nemocnica je súčasťou našej siete už celých 10 rokov a s oslavou jej 140. výročia sa nepochybne radí medzi naše najstaršie nemocnice. Naša nemocnica má v regióne teda už dlhoročný záväzok, aby pacienti aj tu, v regionálnej nemocnici, dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a aby sa tu cítili v rámci možností čo najlepšie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom sieť Penta Hospitals vytrvalo hľadá externé zdroje financovania na vybudovanie nemocnice novej generácie, ktorá by nahradila nedokončený pavilón v Rimavskej Sobote,“ uviedla Soňa Sodoma Lacušková, riaditeľka pre ľudské zdroje siete Penta Hospitals Slovensko.
V nemocnici sa za posledných 10 rokov preinvestovalo 11 miliónov eur. Zdravotníci nemocnice sa kontinuálne snažia o progres v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy.
„Veľmi ma teší, že sa naša nemocnica stále vyvíja a posúva vpred. Každé jedno oddelenie sa v priebehu rokov mení, či už po medicínsko-technickej, alebo liečebnej stránke tak, aby bolo v súlade s modernou medicínou. Som hrdý na každého jedného zamestnanca, pretože častokrát sú oni sami tí, ktorí prinášajú nové postrehy, ako procesy zlepšiť, alebo nové metódy, ktoré dokážu ešte skvalitniť liečbu našich pacientov. Tiež som všetkým svojim kolegom vďačný za profesionálnu prácu, ktorú každý deň odvádzajú a za lásku, s akou sa o našich pacientov starajú. Nemocnici preto do ďalších rokov okrem spokojných a vyliečených pacientov prajem aj takých skvelých ľudí, ako okolo seba mám, pretože bez nich by táto nemocnica nefungovala tak, ako funguje dnes,“ povedal Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
1481 kusov novej medicínskej techniky, rekonštrukcia jednotlivých oddelení, nové ambulancie, liečebné postupy i vynovená infraštruktúra
V priebehu posledných rokov v nemocnici uskutočnili viaceré stavebné úpravy i komplexné rekonštrukcie oddelení. Obnovené boli napríklad aj parkoviská, elektroinštalácie a vybudovaný bol aj nový systém tepelného hospodárstva. Rozsiahle stavebné úpravy zahŕňali aj výmeny podláh, okien, opravy striech a ďalšie veľké či malé rekonštrukcie. Významnú súčasť predstavuje aj zabezpečovanie novej medicínskej techniky.
V nemocnici sa na OAIM podarilo kompletne zrekonštruovať park anestéziologických prístrojov, aj samotné oddelenie. Na rádiológii obnovili park sonografov, CT prístroja, RTG prístroja. V rámci onkológie spustili nový lineárny urýchľovač, ktorý vo veľkej miere skvalitnil rádioterapeutické možnosti pri onkologických diagnózach.
Pre psychiatrických pacientov napríklad v nemocnici otvorili novú relaxačno-terapeutickú miestnosť – Snowzelen, ale doplnili aj ďalšie špecializované prístroje, ktoré umožňujú nové postupy tak v diagnostike, ako aj v liečbe.
Významnou súčasťou interného oddelenia je tiež Centrum pre domácu parenterálnu výživu, kde sa starajú o pacientov s chronickým črevným zlyhaním. Starostlivosť nutričného charakteru je pre existenciu, a ďalší vývoj ochorenia týchto pacientov, veľmi dôležitá. Pacienti sú vďaka špeciálnej liečbe zaradení späť do svojich bežných životov a nemusia byť odkázaní na nemocničné lôžko.
V rámci neurologického oddelenia v posledných rokoch otvorili stroke centrum, ktoré skvalitnilo liečbu akútnych cievnych mozgových príhod i spánkové laboratórium, ktoré je momentálne v akreditačnom procese.
Jednu z posledných stavebných úprav predstavovala rekonštrukcia Darcovského centra. Darcovia po novom odber krvi absolvujú v kompletne nových, moderných priestoroch a na odbery sa môžu objednať cez online objednávací systém. Aj takto sa im v nemocnici chceli odvďačiť za ich ušľachtilý čin, ktorým pomáhajú zachraňovať životy.
Ocenili zdravotnícke kolektívy
Všetci zdravotníci, ktorí v nemocnici pracujú, sa profesionálne, ale aj ľudsky a empaticky starajú o každého pacienta. Neustále tiež hľadajú spôsoby, ako čo najlepšie svojim pacientom môžu pomôcť a na svojich oddeleniach preto zavádzajú nové metódy liečby. Pri príležitosti 140. výročia nemocnica ocenila Centrum parenterálnej výživy, kolektív onkológie a lineárneho 
pracoviska a kolektív neurológie za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o svojich pacientov.
Kolektív gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a tím laktačných konzultantiek ocenila za výnimočný prínos a pozitívne ohlasy od pacientiek a ich spokojnosť so starostlivosťou a prístupom personálu.
Celým programom slávnostnej akadémie hostí sprevádzal Folklórny súbor HÁJ a spevák Martin Geišberg. Odzneli aj pozdravy a gratulácie známych osobností z Rimavskej Soboty, ako napríklad od herečky Anikó Vargovej, hudobnej skupiny MADUAR i reklamného tvorcu Róberta Slováka.
Z histórie nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie.
Nemocnica mala 20 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami.
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.
Bianka Krejčíová
PR špecialistka
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria13e970fab3
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria0f88429893
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).