„Rimavskosobotská nemocnica je súčasťou našej siete už celých 10 rokov a s oslavou jej 140. výročia sa nepochybne radí medzi naše najstaršie nemocnice. Naša nemocnica má v regióne teda už dlhoročný záväzok, aby pacienti aj tu, v regionálnej nemocnici, dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a aby sa tu cítili v rámci možností čo najlepšie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom sieť Penta Hospitals vytrvalo hľadá externé zdroje financovania na vybudovanie nemocnice novej generácie, ktorá by nahradila nedokončený pavilón v Rimavskej Sobote,“ uviedla Soňa Sodoma Lacušková, riaditeľka pre ľudské zdroje siete Penta Hospitals Slovensko.
V nemocnici sa za posledných 10 rokov preinvestovalo 11 miliónov eur. Zdravotníci nemocnice sa kontinuálne snažia o progres v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy.
„Veľmi ma teší, že sa naša nemocnica stále vyvíja a posúva vpred. Každé jedno oddelenie sa v priebehu rokov mení, či už po medicínsko-technickej, alebo liečebnej stránke tak, aby bolo v súlade s modernou medicínou. Som hrdý na každého jedného zamestnanca, pretože častokrát sú oni sami tí, ktorí prinášajú nové postrehy, ako procesy zlepšiť, alebo nové metódy, ktoré dokážu ešte skvalitniť liečbu našich pacientov. Tiež som všetkým svojim kolegom vďačný za profesionálnu prácu, ktorú každý deň odvádzajú a za lásku, s akou sa o našich pacientov starajú. Nemocnici preto do ďalších rokov okrem spokojných a vyliečených pacientov prajem aj takých skvelých ľudí, ako okolo seba mám, pretože bez nich by táto nemocnica nefungovala tak, ako funguje dnes,“ povedal Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
1481 kusov novej medicínskej techniky, rekonštrukcia jednotlivých oddelení, nové ambulancie, liečebné postupy i vynovená infraštruktúra
V priebehu posledných rokov v nemocnici uskutočnili viaceré stavebné úpravy i komplexné rekonštrukcie oddelení. Obnovené boli napríklad aj parkoviská, elektroinštalácie a vybudovaný bol aj nový systém tepelného hospodárstva. Rozsiahle stavebné úpravy zahŕňali aj výmeny podláh, okien, opravy striech a ďalšie veľké či malé rekonštrukcie. Významnú súčasť predstavuje aj zabezpečovanie novej medicínskej techniky.
V nemocnici sa na OAIM podarilo kompletne zrekonštruovať park anestéziologických prístrojov, aj samotné oddelenie. Na rádiológii obnovili park sonografov, CT prístroja, RTG prístroja. V rámci onkológie spustili nový lineárny urýchľovač, ktorý vo veľkej miere skvalitnil rádioterapeutické možnosti pri onkologických diagnózach.
Pre psychiatrických pacientov napríklad v nemocnici otvorili novú relaxačno-terapeutickú miestnosť – Snowzelen, ale doplnili aj ďalšie špecializované prístroje, ktoré umožňujú nové postupy tak v diagnostike, ako aj v liečbe.
Významnou súčasťou interného oddelenia je tiež Centrum pre domácu parenterálnu výživu, kde sa starajú o pacientov s chronickým črevným zlyhaním. Starostlivosť nutričného charakteru je pre existenciu, a ďalší vývoj ochorenia týchto pacientov, veľmi dôležitá. Pacienti sú vďaka špeciálnej liečbe zaradení späť do svojich bežných životov a nemusia byť odkázaní na nemocničné lôžko.
V rámci neurologického oddelenia v posledných rokoch otvorili stroke centrum, ktoré skvalitnilo liečbu akútnych cievnych mozgových príhod i spánkové laboratórium, ktoré je momentálne v akreditačnom procese.
Jednu z posledných stavebných úprav predstavovala rekonštrukcia Darcovského centra. Darcovia po novom odber krvi absolvujú v kompletne nových, moderných priestoroch a na odbery sa môžu objednať cez online objednávací systém. Aj takto sa im v nemocnici chceli odvďačiť za ich ušľachtilý čin, ktorým pomáhajú zachraňovať životy.
Ocenili zdravotnícke kolektívy
Všetci zdravotníci, ktorí v nemocnici pracujú, sa profesionálne, ale aj ľudsky a empaticky starajú o každého pacienta. Neustále tiež hľadajú spôsoby, ako čo najlepšie svojim pacientom môžu pomôcť a na svojich oddeleniach preto zavádzajú nové metódy liečby. Pri príležitosti 140. výročia nemocnica ocenila Centrum parenterálnej výživy, kolektív onkológie a lineárneho
pracoviska a kolektív neurológie za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o svojich pacientov.
Kolektív gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a tím laktačných konzultantiek ocenila za výnimočný prínos a pozitívne ohlasy od pacientiek a ich spokojnosť so starostlivosťou a prístupom personálu.
Celým programom slávnostnej akadémie hostí sprevádzal Folklórny súbor HÁJ a spevák Martin Geišberg. Odzneli aj pozdravy a gratulácie známych osobností z Rimavskej Soboty, ako napríklad od herečky Anikó Vargovej, hudobnej skupiny MADUAR i reklamného tvorcu Róberta Slováka.
Z histórie nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie.
Nemocnica mala 20 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami.
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.
Bianka Krejčíová
PR špecialistka
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria13e970fab3
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria0f88429893


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-