„Rimavskosobotská nemocnica je súčasťou našej siete už celých 10 rokov a s oslavou jej 140. výročia sa nepochybne radí medzi naše najstaršie nemocnice. Naša nemocnica má v regióne teda už dlhoročný záväzok, aby pacienti aj tu, v regionálnej nemocnici, dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a aby sa tu cítili v rámci možností čo najlepšie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom sieť Penta Hospitals vytrvalo hľadá externé zdroje financovania na vybudovanie nemocnice novej generácie, ktorá by nahradila nedokončený pavilón v Rimavskej Sobote,“ uviedla Soňa Sodoma Lacušková, riaditeľka pre ľudské zdroje siete Penta Hospitals Slovensko.
V nemocnici sa za posledných 10 rokov preinvestovalo 11 miliónov eur. Zdravotníci nemocnice sa kontinuálne snažia o progres v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy.
„Veľmi ma teší, že sa naša nemocnica stále vyvíja a posúva vpred. Každé jedno oddelenie sa v priebehu rokov mení, či už po medicínsko-technickej, alebo liečebnej stránke tak, aby bolo v súlade s modernou medicínou. Som hrdý na každého jedného zamestnanca, pretože častokrát sú oni sami tí, ktorí prinášajú nové postrehy, ako procesy zlepšiť, alebo nové metódy, ktoré dokážu ešte skvalitniť liečbu našich pacientov. Tiež som všetkým svojim kolegom vďačný za profesionálnu prácu, ktorú každý deň odvádzajú a za lásku, s akou sa o našich pacientov starajú. Nemocnici preto do ďalších rokov okrem spokojných a vyliečených pacientov prajem aj takých skvelých ľudí, ako okolo seba mám, pretože bez nich by táto nemocnica nefungovala tak, ako funguje dnes,“ povedal Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
1481 kusov novej medicínskej techniky, rekonštrukcia jednotlivých oddelení, nové ambulancie, liečebné postupy i vynovená infraštruktúra
V priebehu posledných rokov v nemocnici uskutočnili viaceré stavebné úpravy i komplexné rekonštrukcie oddelení. Obnovené boli napríklad aj parkoviská, elektroinštalácie a vybudovaný bol aj nový systém tepelného hospodárstva. Rozsiahle stavebné úpravy zahŕňali aj výmeny podláh, okien, opravy striech a ďalšie veľké či malé rekonštrukcie. Významnú súčasť predstavuje aj zabezpečovanie novej medicínskej techniky.
V nemocnici sa na OAIM podarilo kompletne zrekonštruovať park anestéziologických prístrojov, aj samotné oddelenie. Na rádiológii obnovili park sonografov, CT prístroja, RTG prístroja. V rámci onkológie spustili nový lineárny urýchľovač, ktorý vo veľkej miere skvalitnil rádioterapeutické možnosti pri onkologických diagnózach.
Pre psychiatrických pacientov napríklad v nemocnici otvorili novú relaxačno-terapeutickú miestnosť – Snowzelen, ale doplnili aj ďalšie špecializované prístroje, ktoré umožňujú nové postupy tak v diagnostike, ako aj v liečbe.
Významnou súčasťou interného oddelenia je tiež Centrum pre domácu parenterálnu výživu, kde sa starajú o pacientov s chronickým črevným zlyhaním. Starostlivosť nutričného charakteru je pre existenciu, a ďalší vývoj ochorenia týchto pacientov, veľmi dôležitá. Pacienti sú vďaka špeciálnej liečbe zaradení späť do svojich bežných životov a nemusia byť odkázaní na nemocničné lôžko.
V rámci neurologického oddelenia v posledných rokoch otvorili stroke centrum, ktoré skvalitnilo liečbu akútnych cievnych mozgových príhod i spánkové laboratórium, ktoré je momentálne v akreditačnom procese.
Jednu z posledných stavebných úprav predstavovala rekonštrukcia Darcovského centra. Darcovia po novom odber krvi absolvujú v kompletne nových, moderných priestoroch a na odbery sa môžu objednať cez online objednávací systém. Aj takto sa im v nemocnici chceli odvďačiť za ich ušľachtilý čin, ktorým pomáhajú zachraňovať životy.
Ocenili zdravotnícke kolektívy
Všetci zdravotníci, ktorí v nemocnici pracujú, sa profesionálne, ale aj ľudsky a empaticky starajú o každého pacienta. Neustále tiež hľadajú spôsoby, ako čo najlepšie svojim pacientom môžu pomôcť a na svojich oddeleniach preto zavádzajú nové metódy liečby. Pri príležitosti 140. výročia nemocnica ocenila Centrum parenterálnej výživy, kolektív onkológie a lineárneho
pracoviska a kolektív neurológie za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o svojich pacientov.
Kolektív gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a tím laktačných konzultantiek ocenila za výnimočný prínos a pozitívne ohlasy od pacientiek a ich spokojnosť so starostlivosťou a prístupom personálu.
Celým programom slávnostnej akadémie hostí sprevádzal Folklórny súbor HÁJ a spevák Martin Geišberg. Odzneli aj pozdravy a gratulácie známych osobností z Rimavskej Soboty, ako napríklad od herečky Anikó Vargovej, hudobnej skupiny MADUAR i reklamného tvorcu Róberta Slováka.
Z histórie nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie.
Nemocnica mala 20 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami.
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.
Bianka Krejčíová
PR špecialistka
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria13e970fab3
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/249/rimavska-sobota/12782/rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria0f88429893
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.