si neváhali obliecť masku a rôzni iní nadšenci ľudovej kultúry, alebo jednoducho „len“ nadšenci zábavy, ktorým sa pozdávalo obliecť si, viac či menej, tradičný fašiangový kostým.
Približne hodinu a pol sa takmer dvestočlenný spievajúci, tancujúci a zabávajúci dav, prechádzal ulicami mesta. Jeho súčasťou boli, okrem účastníkov oblečených v krojoch, aj rôzne tradičné modifikácie fašiangových masiek ako smrtka, striga, kostlivec, pastier, medveď, turoň, slameník, kubo, koza, kôň,... alebo chlapci oblečení v dámskych krojoch a dievčatá zase v pánskych, niekedy aj s primaľovanými fúzikmi. Súčasťou sprievodu boli tiež cigánky a kadejaké iné ženské maškary. Všetko vo fašiangovom duchu parodického a uvoľneného nazerania na svet, spoločenské normy a nešváry.
Vyvrcholením pochôdzok bol fašiangový program, ktorý sa tento rok odohrával priamo na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Diváci v ňom mohli vidieť fašiangové pásma, tance z fašiangovej zábavy, paródiu na choreografiu „Ako starí Klenovčania,...“, Palicový tanec a Klenovských heligokárov. Roman Čarnoký sprevádzal programom a fašiangovým zvykoslovím. Na záver, Jarka Lajgútová, prezlečená za farára, tak ako sa patrí, pred očami všetkých prítomných, pochovala basu – symbol fašiangovej zábavy, ktorej od Popolcovej stredy nastane definitívny koniec.
„Masky vložte do krabice, klobásy zas do brucha
a pesničku uzamknite, nech si v peci ujúka.
Do roka a do dňa prídeme k Vám zas, na fašiangy, na bursu, na veselý čas.“
Veľké poďakovanie patrí všetkým vedúcim folklórnych súborov a detských folklórnych súborov, špeciálne Jaroslave Lajgútovej a Vladimírovi Petrincovi, ktorí pripravili program, pani učiteľke Renáte Sivokovej zo Základnej školy Petra Kellnera Hostinského, ktorá v rámci regionálnej výchovy vedie klub Etnohis; tiež všetkým vystupujúcim, ktorí vytvorili výbornú atmosféru, ale aj divákom a okoloidúcim, ktorí veľmi pozitívne reagovali na fašiangový sprievod.
Jaroslava Jelchová,
GMOS
{gallery}folklor/rs{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 07 marec 2011 17:45
Masky vložte do krabice, klobásy zas do brucha a pesničku uzamknite, nech si v peci ujúka Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
Rimavská Sobota sa v piatok, 4. marca 2011, veselo a tradične rozlúčila s fašiangovým obdobím. Fašiangovať do ulíc sa vybrali členovia folklórnych súborov Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, detského folklórneho súboru Lieskovček z Rimavskej Soboty, detského folklórneho súboru Mladosť z Klenovca a Klenovskí heligonkári. Do fašiangových pochôdzok a programu sa zapojili aj členovia klubu Etnohis a deti z Materskej školy na ulici Daxnerovej. V sprievode mestom sa objavili aj členky Miestneho odboru Matice slovenskej v Rimavskej Sobote, tiež rodičia detí zúčastnených na programe, ktorí
Zverejnené v
Rimavská Sobota
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.