Žiaľ, o niekoľko dní sa „pohrobci“ gardistov prejavili tak, že na tabuliach zastriekali bielou sprejovou farbou SNP. Po odstránení uvedených nápisov, práve v predvečer 71.výročia SNP opäť v kastastri Rim. Sobota, zastriekali pravdepodobne tí istí „gardisti“ „SNP“, čiernou farbou a vedľa nastriekali hákový kríž.
Či sa jedná o primitivizmus nadrogovaných „intelektuálov“, alebo zámer určitých osôb, nech si čitateľ urobí úsudok sám.
Každopádne odkaz SNP ako prejav proti fašistickej tyranii, je stále aktuálny a za obdobie od skončenia 2. svetovej vojny je práve dnes prvkom zjednocujúcim antifašistické sily, ktoré sú schopné otvorene vystupovať proti zmáhajúcemu sa fašizmu.
Juh Slovenska od Šamorína - Nové Zámky - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava – Košice... pripadol podľa Viedenskej arbitráže horthyovskému Maďarsku.
Občania slovenskej národnosti, ale aj prostí občania maďarskej národnosti, krátko po tejto anexii vytriezveli a dokonca verejne deklarovali za navrátenie do Československa. No krutý fašistický Horthyho režim nekompromisne potláčal akýkoľvek iný postoj než bol profašistický.
Nebolo tomu inak ani v Rimavskej Sobote. Aj keď po odstúpení južného územia Maďarsku zavítal „admirál Miklós Horthy„ do Rimavskej Soboty na bielom koni, prostý ľud mal vo veľkej miere iný názor.
Po vypuknutí SNP 29.8.1944 sa výrazne zintenzívnil aj podzemný odboj proti fašizmu vo vtedajšom Maďarsku. Maďarskí antifašisti sa zapájali do protifašistického odboja. Dokonca aj maďarská generalita koketovala s myšlienkou (napr. gen Wereš) vzdať sa Červenej armáde a zapojiť sa do boja proti Hitlerovcom.
Z maďarských antifašistov bola na území Slovenska vytvorená partizánská brigáda pod velením mjr. Kozlova a v rámci nej bol vytvorený partizánsky oddiel Šándor Petöfi, ktorý mal z vyše 230 príslušníkov vyše 180 partizánov maďarskej národnosti, a práve tento oddiel vyvíjal bojovú činnosť aj v našom regióne od Salgótarjánu po Rim. Sobotu. Brigáda mjr. Kozlova s takmer 9000 partizánmi vyvíjala bojovú činnosť až po Košice. Isté obdobie mala svoj štáb na v pohorí Bučeň a po stianutí 3.10.1944 mala svoj štáb určité obdobie v obci Babinec, neskôr v Čiernej Lehote.
Túto skutočnosť popisujem predovšetkým z toho dôvodu, že širokej verejnosti v našom regióne pôsobenie brigády mjr. Kozlova je málo známe a o zapojení maďarských antifašistov v partizánskom hnutí ešte menej.

Ako zdôraznil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rim. Sobote Ing. Pavol Brndiar, je naším poslaním o odkaze bojovníkov proti fašizmu a najmä SNP objektívne šíriť najmä medzi mladými ľudmi.
Osobne si myslím, že nie je nutné, aby v každej odci či meste boli spomienkové slávnosti vyhlásenia SNP práve 29. augusta. Tento deň je venovaný celoslovenským oslavám v Banskej Bystrici, tak by mali mestá a obce organizivať „dni obce“ a spomienkové oslavy mimo tento termín! Veď SNP v otvorenom boji trvalo takmer 2 mesiace a po jeho porážke partizánský odboj pokračoval až do oslobodenia Slovenska.
Preto by regionálne, miestne oslavy mohli byť aj pred týmto dátumom a najmä po 29. auguste s prihliadnutím na miestne udalosti počas SNP.
Možno práve v období septembra-októbra by bol priestor pre pripomenutie tejto udalosti žiakom a študentom po zahájení školského roku.
Pri týchto príležitostiach by sme mali využiť aj prítomnosť piamych účastníkov v boji proti fašizmu, ktorých rady neúprosne pohlcuje čas. Veď napríklad v Rimavskej Sobote pri spomienkových oslavách SNP 18.8.2015 boli prítomní len dvaja priami účastníci (plk. Ladislav Sládek a Mgr. Július Molitoris).
Na záver pietneho aktu zanel hymnus „KTO ZA PRAVDU HORÍ“.
Je potrebné aj touto cestou poďakovať všetkým účastníkom spomienkového zhromaždenia, ktorí prišli napriek tropickej horúčave a najmä príslušníkom armády SR z posádky v Rožňave, ktorí prí kladení vencov a pri čestnej stráži absolútne nedali na sebe badaď v uniformách neznesiteľné teplo.
V RIMAVSKEJ PÍLE SPOMÍNALI
Dňa 15.8.2015 v Tisovci, miestnej časti Rimavská Píla obyvatelia tejto obce oslavovali Deň obce. Hlavným obsahom dňa bola spomienka na 71.výročie SNP. Spomienkové zhromaždenie začalo slovenskou hymnou, nasledovala recitácia básne. Po položení venca k pamätnej tabuli obetí vojen sa k zhromaždeným prihovoril Mgr. Ľubomír BAGAČKA, predseda Občianskeho výboru a poslanec Mestského zastupiteľstva v Tisovci za m. č. Rimavská Píla. Vo svojom príhovore pripomenul význam SNP pre povojnové formovanie Československej republiky. Zdôraznil, že SNP patrí k najsvetlejším stránkam novodobých dejín Slovenska a prispelo z medzinárodného hľadiska k tomu, že Slovensko ako súčasť Československa bolo zaradené medzi víťazné štáty po 2. svetovej vojne.
Napriek tomu, že od spomenutej udalosti ubehlo už 71 rokov, protifašistický odkaz SNP je dnes vysoko aktuálny, viac ako uplynulé desaťročia, preto nesmieme zabúdať aké obete fašizmus priniesol a práve dnes, kedy hrozí jeho reštaurácia musia sa ľudia spojiť tak, aby nemal vytvorený priestor na svoje reštaurovanie. Žiaľ, sme svedkami, že niektorí politici krajín bývalej protifašistickej koalície sú propagátormi jeho znovuvzkriesenia. V závere svojho príhovoru vyslovil presvedčenie: “...pokiaľ má človek skutočne zostať človekom, boj za slobodu, mier, ľudskosť a bratstvo medzi národmi nikdy nemôže byť zbytočné“.
Po slávnostnom príhovore zaspieval spevácký súbor „Závadčan“ zo Závadky nad Hronom krásnu slovenskú pesničku „Slovensko moje, otčina moja.“ Slávnostné zhromaždenie bolo zakončené hymnou Ruskej federácie.
Foto: Milan Slabej
JUDr. Jozef Pupala

































Dňa 28.8.2015 o 11.30 hodine si občania Rimavskej Soboty položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta pripomenuli 71. výročie vyhlásenia SNP. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a