Pavel je v súčasnosti v treťom – bakalárskom ročníku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v ateliéri „Módní Tvorba,“ pod vedením profesora docenta akademického maliara Jozefa Ťapťucha. Už v druhom ročníku vytvoril úspešnú kolekciu XY, s ktorou získal Cenu ateliéru.
Ako sa vlastne Pavel Berky dostal k móde?
Nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal…
Módne návrhárstvo začal Pavel študovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. Hovorí Pavel: „Ak by som sa mal priznať, nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal. Vedel som, že sa chcem venovať kreatívnej práci, bavilo ma kresliť, maľovať, ale to, že som si vybral odbor -modelovanie a navrhovanie odevu, dodnes nechápem. Ako však Pavel priznáva, teraz je rád, že si vybral práve tento odbor. „V rodine máme pomerne dosť príbuzných, ktorí majú výtvarný talent. Je však škoda, že sa tomu nikto viac nevenuje a nerozvíja ho. Možno i tam je nejaký ten základ, ktorý som mohol zdediť. Predsa len, móda sa s výtvarným umením nádherne prepája. Prvý konkrétnejší návrh, model som vytvoril práve tu na strednej škole. Boli to myslím šaty, u ktorých som kombinoval rôzne materiály. Myslím, že to bol taký ten prvý výraznejší model, ktorý som sám navrhol a zrealizoval.“
Talent nestačí…
Čo je potrebné na to, aby sa z človeka stal dobrý módny návrhár? Aké vlastnosti a zručnosti, okrem talentu, musí mať?
Pavel: „Podľa môjho názoru, talent vám naozaj nestačí. Samozrejme talent je základ, bez ktorého nič nepostavíte, ale oveľa dôležitejšie je jeho následné rozvíjanie. Návrhár musí rozumieť celému procesu výroby nejakého modelu. Od jeho kresebného návrhu, technického návrhu, cez strihové riešenie až po samotnú realizáciu. Ale dôležitá je i chuť a cit k móde a k jej histórii.
Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie…
Aký je štýl tvorby Pavla Berkyho, čo je preň charakteristické? Čím sa pri tvorbe inšpiruje?
Pavel: „Inšpirácia prichádza sama. Vždy je to akýsi impulz, ktorý sa vo mne zrodí a na základe toho začnem tvoriť. Nie je to nič konkrétne. Zaujímam sa o celkový vizuál kolekcie. Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie. Vždy sa snažím zachovať čistotu materiálu a nechať odev vyniknúť len v nejakých detailoch. A vždy záleží aj na samotnom období, v akom sa nachádzam.“
Robiť pánsku módu je oveľa zložitejšie ako dámsku…
Pre koho a pre aké vekové kategórie navrhuje modely Pavel Berky?
Pavel: „Donedávna som sa venoval len dámskej tvorbe. Momentálne pripravujem kolekciu, z ktorej časť bude pánska, tak uvidíme, ako to dopadne. Robiť pánsku módu je však oveľa zložitejšie, štýlovo a v neposlednom rade i strihovo je to náročnejšie.“
Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch…
Pavel: „Móda je podľa mňa niečo, čím žijeme všetci. Každý z nás sa rád pekne oblečie, je to niečo, s čím počítame každé ráno, niečo, čo tu bude vždy. A pre mňa bolo zaujímavé venovať sa práve tejto téme, ale z tej druhej strany. Už v maturitnom ročníku na strednej škole som vedel, že je to smer, ktorému sa chcem v živote venovať. Neviem si predstaviť, že by som momentálne robil niečo úplne iné. Baví ma tvoriť niečo pre ľudí. Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch.“
Vytvoril hlavný model pre krstnú mamu časopisu Ellise Evu Cifrovú
Pavel: „Vlastnú prehliadku som ešte nemal, to je vec, ktorú by som momentálne finančne nezvládol. Je to nákladná záležitosť, je potrebné zaobstarať modelky, vizážistov, kaderníkov, samozrejme prenájom priestoru, ozvučenie, svetlá, atď. Milión ďalších vecí, ktoré musíte zvládnuť. Ak by som v budúcnosti mal realizovať vlastnú prehliadku, tak by to bol určite detailne prepracovaný projekt. Nemám rád veci, ktoré sa robia na 70%. Párkrát sa mi však už podarilo prezentovať svoje modely na akciách. Napríklad pri príležitosti krstu nového módneho časopisu Ellise v Bratislave. Tam som vytvoril i hlavný model pre krstnú mamu časopisu Evu Cifrovú. Bola to zaujímavá skúsenosť s profesionálnym svetom módy. Na túto akciu mám pekné spomienky.“
Realizuje Pavel Berky nejaké aktivity v oblasti módneho návrhárstva aj na Slovensku?
Pavel: „Okrem spomínanej prehliadky v rámci krstu časopisu Ellise som zatiaľ nerealizoval žiadne iné projekty na Slovensku. Je to i tým, že momentálne študujem v Prahe a finančne i časovo je pre mňa jednoduchšie realizovať svoje aktivity tu.
Momentálne rozbieham spoluprácu s českou firmou VEBA, na základe odevných dezénov, ktoré som pre túto firmu vytvoril. Ide prevažne o dezény, vzory s africkou tematikou. Spolupráca je na začiatku, uvidíme, ako sa bude ďalej rozvíjať.“
Pavel Berky je okrem svojho talentu výnimočný ešte aj niečím iným. Je zatiaľ jediným Rómom na Slovensku i v Česku, ktorý sa venuje módnemu návrhárstvu. „Bol by som rád, keby sa objavil aj niekto ďalší,“ dodal Pavel na záver rozhovoru.
Andrea Kosková
{gallery}kultura/expozicia/berky{/gallery}
{jcomments on}

































Pod týmto titulkom v Regionálnych novinách, ktorý je našim mediálnym partnerom, uverejnili nedávno zaujímavý rozhovor Andrey Koskovej s mladým Gemerčanom Pavlom Berkym, študentom pražskej vysokej školy. V plnom znení ho preto prevzal aj Maj Gemer. Pavel Berky pochádza z Gemera od Rimavskej Soboty. Po absolvovaní základnej školy viedli jeho kroky do Trenčína, slovenského mesta módy. Vzťah k móde a módnemu návrhárstvu ho neskôr zavial až do Prahy … a priniesol mu prvý výrazný úspech. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a