Pod týmto titulkom v Regionálnych novinách, ktorý je našim mediálnym partnerom, uverejnili nedávno zaujímavý rozhovor Andrey Koskovej s mladým Gemerčanom Pavlom Berkym, študentom pražskej vysokej školy. V plnom znení ho preto prevzal aj Maj Gemer. Pavel Berky pochádza z Gemera od Rimavskej Soboty. Po absolvovaní základnej školy viedli jeho kroky do Trenčína, slovenského mesta módy. Vzťah k móde a módnemu návrhárstvu ho neskôr zavial až do Prahy … a priniesol mu prvý výrazný úspech. Pavel je v súčasnosti v treťom – bakalárskom ročníku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v ateliéri „Módní Tvorba,“ pod vedením profesora docenta akademického maliara Jozefa Ťapťucha. Už v druhom ročníku vytvoril úspešnú kolekciu XY, s ktorou získal Cenu ateliéru.
Ako sa vlastne Pavel Berky dostal k móde?
Nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal…
Módne návrhárstvo začal Pavel študovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. Hovorí Pavel: „Ak by som sa mal priznať, nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal. Vedel som, že sa chcem venovať kreatívnej práci, bavilo ma kresliť, maľovať, ale to, že som si vybral odbor -modelovanie a navrhovanie odevu, dodnes nechápem. Ako však Pavel priznáva, teraz je rád, že si vybral práve tento odbor. „V rodine máme pomerne dosť príbuzných, ktorí majú výtvarný talent. Je však škoda, že sa tomu nikto viac nevenuje a nerozvíja ho. Možno i tam je nejaký ten základ, ktorý som mohol zdediť. Predsa len, móda sa s výtvarným umením nádherne prepája. Prvý konkrétnejší návrh, model som vytvoril práve tu na strednej škole. Boli to myslím šaty, u ktorých som kombinoval rôzne materiály. Myslím, že to bol taký ten prvý výraznejší model, ktorý som sám navrhol a zrealizoval.“
Talent nestačí…
Čo je potrebné na to, aby sa z človeka stal dobrý módny návrhár? Aké vlastnosti a zručnosti, okrem talentu, musí mať?
Pavel: „Podľa môjho názoru, talent vám naozaj nestačí. Samozrejme talent je základ, bez ktorého nič nepostavíte, ale oveľa dôležitejšie je jeho následné rozvíjanie. Návrhár musí rozumieť celému procesu výroby nejakého modelu. Od jeho kresebného návrhu, technického návrhu, cez strihové riešenie až po samotnú realizáciu. Ale dôležitá je i chuť a cit k móde a k jej histórii.
Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie…
Aký je štýl tvorby Pavla Berkyho, čo je preň charakteristické? Čím sa pri tvorbe inšpiruje?
Pavel: „Inšpirácia prichádza sama. Vždy je to akýsi impulz, ktorý sa vo mne zrodí a na základe toho začnem tvoriť. Nie je to nič konkrétne. Zaujímam sa o celkový vizuál kolekcie. Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie. Vždy sa snažím zachovať čistotu materiálu a nechať odev vyniknúť len v nejakých detailoch. A vždy záleží aj na samotnom období, v akom sa nachádzam.“
Robiť pánsku módu je oveľa zložitejšie ako dámsku…
Pre koho a pre aké vekové kategórie navrhuje modely Pavel Berky?
Pavel: „Donedávna som sa venoval len dámskej tvorbe. Momentálne pripravujem kolekciu, z ktorej časť bude pánska, tak uvidíme, ako to dopadne. Robiť pánsku módu je však oveľa zložitejšie, štýlovo a v neposlednom rade i strihovo je to náročnejšie.“
Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch…
Pavel: „Móda je podľa mňa niečo, čím žijeme všetci. Každý z nás sa rád pekne oblečie, je to niečo, s čím počítame každé ráno, niečo, čo tu bude vždy. A pre mňa bolo zaujímavé venovať sa práve tejto téme, ale z tej druhej strany. Už v maturitnom ročníku na strednej škole som vedel, že je to smer, ktorému sa chcem v živote venovať. Neviem si predstaviť, že by som momentálne robil niečo úplne iné. Baví ma tvoriť niečo pre ľudí. Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch.“
Vytvoril hlavný model pre krstnú mamu časopisu Ellise Evu Cifrovú
Pavel: „Vlastnú prehliadku som ešte nemal, to je vec, ktorú by som momentálne finančne nezvládol. Je to nákladná záležitosť, je potrebné zaobstarať modelky, vizážistov, kaderníkov, samozrejme prenájom priestoru, ozvučenie, svetlá, atď. Milión ďalších vecí, ktoré musíte zvládnuť. Ak by som v budúcnosti mal realizovať vlastnú prehliadku, tak by to bol určite detailne prepracovaný projekt. Nemám rád veci, ktoré sa robia na 70%. Párkrát sa mi však už podarilo prezentovať svoje modely na akciách. Napríklad pri príležitosti krstu nového módneho časopisu Ellise v Bratislave. Tam som vytvoril i hlavný model pre krstnú mamu časopisu Evu Cifrovú. Bola to zaujímavá skúsenosť s profesionálnym svetom módy. Na túto akciu mám pekné spomienky.“
Realizuje Pavel Berky nejaké aktivity v oblasti módneho návrhárstva aj na Slovensku?
Pavel: „Okrem spomínanej prehliadky v rámci krstu časopisu Ellise som zatiaľ nerealizoval žiadne iné projekty na Slovensku. Je to i tým, že momentálne študujem v Prahe a finančne i časovo je pre mňa jednoduchšie realizovať svoje aktivity tu.
Momentálne rozbieham spoluprácu s českou firmou VEBA, na základe odevných dezénov, ktoré som pre túto firmu vytvoril. Ide prevažne o dezény, vzory s africkou tematikou. Spolupráca je na začiatku, uvidíme, ako sa bude ďalej rozvíjať.“
Pavel Berky je okrem svojho talentu výnimočný ešte aj niečím iným. Je zatiaľ jediným Rómom na Slovensku i v Česku, ktorý sa venuje módnemu návrhárstvu. „Bol by som rád, keby sa objavil aj niekto ďalší,“ dodal Pavel na záver rozhovoru.
Andrea Kosková
{gallery}kultura/expozicia/berky{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).