Pavel je v súčasnosti v treťom – bakalárskom ročníku na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe v ateliéri „Módní Tvorba,“ pod vedením profesora docenta akademického maliara Jozefa Ťapťucha. Už v druhom ročníku vytvoril úspešnú kolekciu XY, s ktorou získal Cenu ateliéru.
Ako sa vlastne Pavel Berky dostal k móde?
Nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal…
Módne návrhárstvo začal Pavel študovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. Hovorí Pavel: „Ak by som sa mal priznať, nebol to odbor, o ktorý som sa predtým obzvlášť zaujímal. Vedel som, že sa chcem venovať kreatívnej práci, bavilo ma kresliť, maľovať, ale to, že som si vybral odbor -modelovanie a navrhovanie odevu, dodnes nechápem. Ako však Pavel priznáva, teraz je rád, že si vybral práve tento odbor. „V rodine máme pomerne dosť príbuzných, ktorí majú výtvarný talent. Je však škoda, že sa tomu nikto viac nevenuje a nerozvíja ho. Možno i tam je nejaký ten základ, ktorý som mohol zdediť. Predsa len, móda sa s výtvarným umením nádherne prepája. Prvý konkrétnejší návrh, model som vytvoril práve tu na strednej škole. Boli to myslím šaty, u ktorých som kombinoval rôzne materiály. Myslím, že to bol taký ten prvý výraznejší model, ktorý som sám navrhol a zrealizoval.“
Talent nestačí…
Čo je potrebné na to, aby sa z človeka stal dobrý módny návrhár? Aké vlastnosti a zručnosti, okrem talentu, musí mať?
Pavel: „Podľa môjho názoru, talent vám naozaj nestačí. Samozrejme talent je základ, bez ktorého nič nepostavíte, ale oveľa dôležitejšie je jeho následné rozvíjanie. Návrhár musí rozumieť celému procesu výroby nejakého modelu. Od jeho kresebného návrhu, technického návrhu, cez strihové riešenie až po samotnú realizáciu. Ale dôležitá je i chuť a cit k móde a k jej histórii.
Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie…
Aký je štýl tvorby Pavla Berkyho, čo je preň charakteristické? Čím sa pri tvorbe inšpiruje?
Pavel: „Inšpirácia prichádza sama. Vždy je to akýsi impulz, ktorý sa vo mne zrodí a na základe toho začnem tvoriť. Nie je to nič konkrétne. Zaujímam sa o celkový vizuál kolekcie. Mám rád minimalistickú tvorbu, čisté tvary, línie. Vždy sa snažím zachovať čistotu materiálu a nechať odev vyniknúť len v nejakých detailoch. A vždy záleží aj na samotnom období, v akom sa nachádzam.“
Robiť pánsku módu je oveľa zložitejšie ako dámsku…
Pre koho a pre aké vekové kategórie navrhuje modely Pavel Berky?
Pavel: „Donedávna som sa venoval len dámskej tvorbe. Momentálne pripravujem kolekciu, z ktorej časť bude pánska, tak uvidíme, ako to dopadne. Robiť pánsku módu je však oveľa zložitejšie, štýlovo a v neposlednom rade i strihovo je to náročnejšie.“
Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch…
Pavel: „Móda je podľa mňa niečo, čím žijeme všetci. Každý z nás sa rád pekne oblečie, je to niečo, s čím počítame každé ráno, niečo, čo tu bude vždy. A pre mňa bolo zaujímavé venovať sa práve tejto téme, ale z tej druhej strany. Už v maturitnom ročníku na strednej škole som vedel, že je to smer, ktorému sa chcem v živote venovať. Neviem si predstaviť, že by som momentálne robil niečo úplne iné. Baví ma tvoriť niečo pre ľudí. Je to krásny pocit, keď vidím niekoho na ulici v mojich modeloch.“
Vytvoril hlavný model pre krstnú mamu časopisu Ellise Evu Cifrovú
Pavel: „Vlastnú prehliadku som ešte nemal, to je vec, ktorú by som momentálne finančne nezvládol. Je to nákladná záležitosť, je potrebné zaobstarať modelky, vizážistov, kaderníkov, samozrejme prenájom priestoru, ozvučenie, svetlá, atď. Milión ďalších vecí, ktoré musíte zvládnuť. Ak by som v budúcnosti mal realizovať vlastnú prehliadku, tak by to bol určite detailne prepracovaný projekt. Nemám rád veci, ktoré sa robia na 70%. Párkrát sa mi však už podarilo prezentovať svoje modely na akciách. Napríklad pri príležitosti krstu nového módneho časopisu Ellise v Bratislave. Tam som vytvoril i hlavný model pre krstnú mamu časopisu Evu Cifrovú. Bola to zaujímavá skúsenosť s profesionálnym svetom módy. Na túto akciu mám pekné spomienky.“
Realizuje Pavel Berky nejaké aktivity v oblasti módneho návrhárstva aj na Slovensku?
Pavel: „Okrem spomínanej prehliadky v rámci krstu časopisu Ellise som zatiaľ nerealizoval žiadne iné projekty na Slovensku. Je to i tým, že momentálne študujem v Prahe a finančne i časovo je pre mňa jednoduchšie realizovať svoje aktivity tu.
Momentálne rozbieham spoluprácu s českou firmou VEBA, na základe odevných dezénov, ktoré som pre túto firmu vytvoril. Ide prevažne o dezény, vzory s africkou tematikou. Spolupráca je na začiatku, uvidíme, ako sa bude ďalej rozvíjať.“
Pavel Berky je okrem svojho talentu výnimočný ešte aj niečím iným. Je zatiaľ jediným Rómom na Slovensku i v Česku, ktorý sa venuje módnemu návrhárstvu. „Bol by som rád, keby sa objavil aj niekto ďalší,“ dodal Pavel na záver rozhovoru.
Andrea Kosková
{gallery}kultura/expozicia/berky{/gallery}
{jcomments on}

































Pod týmto titulkom v Regionálnych novinách, ktorý je našim mediálnym partnerom, uverejnili nedávno zaujímavý rozhovor Andrey Koskovej s mladým Gemerčanom Pavlom Berkym, študentom pražskej vysokej školy. V plnom znení ho preto prevzal aj Maj Gemer. Pavel Berky pochádza z Gemera od Rimavskej Soboty. Po absolvovaní základnej školy viedli jeho kroky do Trenčína, slovenského mesta módy. Vzťah k móde a módnemu návrhárstvu ho neskôr zavial až do Prahy … a priniesol mu prvý výrazný úspech.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-