vykonaných na území mesta Rimavská Sobota. Na výstave je predstavený bohatý nálezový fond, reprezentovaný predovšetkým keramickými nálezmi bielej stredovekej a novovekej keramiky zdobenej červenohnedým maľovaním. Okrem toho výstava obsahuje aj sklené nálezy, medzi ktorými si mimoriadnu pozornosť zasluhujú nálezy sklených kanvíc, ktoré sú imitáciou výrobkov benátskeho sklárstva. Na výstave sú prezentované aj nálezy komorových kachlíc, z konca 15. storočia, medzi ktorými si pozornosť zasluhujú kachlice s vyobrazením sv. Petra alebo heraldického leva. Výstava je doplnená kópiami stredovekých a novovekých listín, viažucich sa k dejinám Rimavskej Soboty. Výstava sa koná pod záštitou predsedu BBSK, Vladimíra Maňku a bude trvať do 28. februára 2012.
Alexander Botoš

































Prvá písomná zmienka o meste Rimavská Sobota pochádza z roku 1271, keď sa spomína v tvare „Rymoa Zumbota“. Pripomenúť si 740. výročie tejto udalosti a predstaviť bohatú materiálnu kultúru tohto gemerského mesta v období stredoveku a novoveku je cieľom pripravovanej výstavy, ktorej slávnostné otvorenie bude 7. decembra 2011 o 15.00 hod. v Gemersko-malohontskom múzeu. Sprístupnená výstava prezentuje zbierkové predmety, pochádzajúce z územia mesta Rimavská Sobota, z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku (13. stor. – 1. pol. 16. stor.), ako aj z obdobia novoveku (2. pol. 16. – 18. stor.). Prezentované zbierkové predmety boli objavené počas archeologických výskumov
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a