a vytvoriť v nich podmienky na poskytovanie novej úrovne zdravotnej starostlivosti pre takmer 150-tisíc obyvateľov. Nevyhnutným predpokladom na realizáciu tejto súkromnej investície je dohoda s Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý je vlastníkom nehnuteľného majetku (budov) týchto nemocníc a následné schválenie zo strany akcionára Sveta zdravia. V prípade, že pôjde všetko podľa plánu, stavebné práce na oboch pavilónoch by sa mohli začať v prvej polovici budúceho roka a ich nová prevádzka približne o rok neskôr. Predpokladaná investícia do oboch projektov by predstavovala približne 13 miliónov eur.
„Po prevzatí oboch nemocníc sme tvrdo pracovali na ich strategickom rozvoji zdravotnej starostlivosti. Keďže obidva nedostavané pavilóny boli projektované ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, bolo veľmi náročné prispôsobiť ich súčasným medicínskym a komfortným požiadavkám. Navyše obidve stavby sú vo veľmi zlom technickom stave.
Verím však, že sme konečne našli riešenie, ktoré by malo výrazne zvýšiť zdravotnú starostlivosť pre pacientov z regiónov Rimavskej Soboty, Žiaru nad Hronom, ako aj zo širšieho okolia Banskej Štiavnice, Žarnovice, Kremnice a Novej Bane. V oboch projektoch plánujeme využiť poznatky a skúsenosti aj z výstavby nemocnice novej generácie v Michalovciach,“ vysvetlil Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, a. s.
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota – nový nemocničný pavilón
- Nový urgentný príjem s oddelením multiodborovej intenzívnej starostlivosti (OMIS) a s rádiologickým oddelením v tesnej blízkosti;
- 3 nové operačné sály;
- nové priestory na chirurgický a neurologicko-internistický klaster;
- nové priestory na ambulancie a na jednodňovú zdravotnú starostlivosť;
- nové priestory na rehabilitačné oddelenie;
- flexibilný koncept plávajúcich lôžok na oddeleniach;
- vysoký štandard izieb s vlastnými sociálnymi zariadeniami. Počet lôžok na izbe by sa mal znížiř na 2 až maximálne 3;
- zväčšenie kapacity chronických lôžok;
- ukončenie využívania starej budovy terajšieho chirurgického pavilónu.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a