Víťazom turnaja sa stal Milan Šafárik st. z Revúcej, na 2. mieste skončil Róbert Szaszák z Rožňavy a na 3. mieste Vojtech Istók. Z domácich hráčov Betliara najlepšie zabodoval Ing. Miroslav Ciberaj, umiestnil sa na 13. mieste. Víťazi turnaja na prvých štyroch miestach boli odmenení finančnými sumami 40, 30, 20 a 10 €, ostatní hráči získali pekné a praktické vecné ceny, ktoré boli oproti predošlým ročníkom trochu skromnejšie. Osobitnú cenu získal najmladší hráč – Maximilián Černický ml. z Gemerskej Polomy.
Po skončení hlavnej súťaže zostalo 12 hráčov hrať bleskovku – 5 min. partie. Hral každý s každým. Suverénnym víťazom sa stal Róbert Šeszták z Rimavskej soboty pre Jiřím Chylom z Revúcej a Milanom Šafárikom st. z Revúcej. Súťažilo sa korektne, bez konfliktov a v priateľskej atmosfére.
Najbližšie sa šachisti zídu v januári 2014 na prvom riadnom zápase Gemerskej šachovej ligy ročníka 2014.
Ing. Miroslav Ciberaj, Betliar

































Obecný úrad v Betliari a Šachový oddiel TJ Tatran Betliar usporiadali v sobotu 28.12.2013 v kultúrnom dome v Betliari už 14. ročník tradičného Vianočného šachového turnaja. Turnaj finančne a vecne podporila Obec Betliar, riaditeľom turnaja bol Ing. Miroslav Ciberaj. Na turnaji sa zúčastnilo celkom 26 šachistov z rôznych kútov Gemera – zo šachových klubov z Betliara, Gemerskej Polomy, Rožňavy, Štítnika, Revúcej, Tornale a z Rimavskej Soboty, vrátane jedinej skutočnej dámy. Takmer všetci hráči už majú skúsenosti aj z Gemerskej šachovej ligy. Hráčov turnaja privítal starosta Obce Betliari Július Farkašovský. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a