okolo 8 - 10 hektárov. "Teraz to už skôr vyzerá okolo tých 15 hektárov, ale otázne je, kde sa vlastne ten požiar nakoniec zastaví a podarí sa ho lokalizovať," dodal Zubriczký pre TASR. Ak by sa oheň dostal až do zvyšku smrečín v hrebeňových partiách, išlo by ho podľa neho už len veľmi ťažko uhasiť.
Oheň sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Rozšíril sa na ploche so zvyškami vyrúbaných stromov a vysadenými niekoľkoročnými stromčekmi. Ide pritom o južnú stranu, v uplynulých horúcich dňoch vyprahnutú od slnka. Na likvidáciu požiaru privolali desiatky profesionálnych hasičov z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľných hasičov z okolia. Z dôvodu náročnosti terénu bola nasadená aj letecká technika a špeciálne vycvičení hasiči z modulu leteckého hasenia. Prácu hasičov komplikuje vietor, ktorý požiar roznáša.
O tom, či v utorok v oblasti vzniku požiaru vykonávali nejaké práce lesníci, riaditeľ Zubriczký nemal informácie.
"Zatiaľ nevieme príčinu požiaru, bude sa to vyšetrovať," konštatoval. Dodal, že v danej oblasti je po hrebeňoch veľký pohyb turistov.
Požiar je v katastrálnom území obce Betliar. Zástupca starostu Betliara Ľubomír Zatroch, ktorý bol v noci osobne pri zásahu hasičov, odhadol vzdialenosť zasiahnutého územia od dediny na päť až šesť kilometrov. "K priamemu ohrozeniu obydlí nedošlo, ale ľudia mali veľké obavy," povedal dnes pre TASR. Ocenil pritom ochotu miestnych dobrovoľných hasičov vrátane tínedžerov, ktorí sa zapojili do likvidácie požiaru v ťažko prístupnom teréne.
(Zdroj: TASR.sk)
VIDEO
Priebežné informácie o požiari:
Najnovšie informácie z Prezídia Hasičského a záchrannéhého zboru zo dňa 8. augusta 2013 hovoria, že hasiči už tretí deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar na hornom Gemeri. Počas uplynulej noci sa oheň, ktorý zasiahol plochu približne 22 hektárov, podarilo dostať pod kontrolu a dnes ráno bol lokalizovaný. "Neprebieha plamenné horenie, požiar je v tlejúcej fáze. Hasiči predpokladajú, že ak sa nezmenia poveternostné podmienky, požiar sa podarí uhasiť v najbližšom čase," uviedla predpoludním hovorkyňa PHZZ Zuzana Farkasová.
Na mieste udalosti dopoludnia zasahovalo 44 profesionálnych hasičov, ktorí sa v pravidelných intervaloch pri hasebných prácach striedali. Na pomoc prišlo 11 hasičov zo Záchrannej brigády v Humennom a 15 príslušníkov z modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí západ z Bratislavy. "Na mieste je od včera od 18.00 h modul pozemného hasenia v lesnom teréne z Banskej Bystrice," dodala Farkasová.
Od skorého rána do 8.20 h zasahoval tiež vrtuľník Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR a vojenský vrtuľník. Na požiarisku pomáha aj 16 dobrovoľných hasičov zo Štítnika, Henckovce a Dobšinej. Na mieste je 16 kusov hasičskej techniky, doprava vody prebieha kyvadlovo cisternami z miestneho jazierka.
Hasiči bojujú s ohňom už vyše 40 hodín, v utorok okolo 22.00 h sa požiar podarilo lokalizovať, avšak v stredu ráno sa dôsledkom silného vetra požiar opäť rozhorel.
Betliar 9. augusta - Hasiči už štvrtý deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar. Na likvidácii ohňa sa podieľajú desiatky hasičov, ktorí opäť zasahovali po celú noc.
"Hasiči aj technika stále zasahujú, čaká sa nárazový vietor okolo 9.00 h,"uviedol dnes ráno operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave. Na mieste je zhruba 60 hasičov, okolo 8.00 h dôjde k prestriedaniu. Pri likvidácii požiaru dnes opäť pomáhajú aj lesníci. Pripravený je taktiež vrtuľník Ministerstva vnútra SR.
Ohňom zasiahnutá rozloha je podľa najnovšej informácie zhruba 27,5 hektára, horelo najmä kalamitné drevo a mladina. Keďže ide o požiar koreňového systému, úplná likvidácia ohnísk je v ťažkom teréne veľmi zložitá. Vietor môže oheň ľahko rozfúkať. Situácii by veľmi pomohol výdatný dážď.
V súvislosti s lesným požiarom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Rožňave začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Informovala o tom dnes košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Betliar 10. augusta – Zásah hasičov pri likvidácii rozsiahleho lesného požiaru pri obci Betliar v okrese Rožňava pokračuje už piaty deň. Ako TASR informoval operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Zoltán Árvay, momentálne zasahuje v lese takmer 50 hasičov a približne dvadsiatka lesníkov.
„Niektoré lokality sú už uhasené, ďalšie sa rozhárajú. Požiar sa šíri koreňovým systémom a fúka tam vietor. Pomohol by nám dážď,“ povedal Árvay. Dodal, že v súčasnosti velitelia zásahov vyhodnocujú situáciu a mali by rozhodnúť, či je nutné, aby na likvidácii požiaru bolo nasadených toľko ľudí a techniky.
BETLIAR 10.8.2013 - Hasičom sa po piatich dňoch podarilo definitívne zlikvidovať veľký požiar lesného porastu v lokalite Volovských vrchoch nad obcou Betliar. Požiar uhasili dnes popoludní o 14.00 hod. O desať minút nato začalo pršať. Požiar sa napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom z okolitých obcí. Aj v sobotu bolo v teréne desať cisterien a 60 ľudí. Pri likvidácii požiaru sa nik zranil. V súčasnosti odovzdávajú požiarovisko pod dohľad pracovníkom Lesov SR, ktorí budú hliadkovať a ďalej monitorovať situáciu. Hasiči tu ostanú ešte minimálne do večera, pretože potrebujú pobaliť techniku. Polícia vyšetruje požiar ako prečin všeobecného ohrozenia. Požiar lesných porastov na ploche vyše 27 hektárov spôsobil škodu najmenej za 76 500 eur.
{jcomments on}
































Spravodajské agentúry a iné slovenské médiá sú momentálne zahrnuté najnovšími informáciami z veľkého lesného požiaru, ktorý dramaticky dáva o sebe vedieť nad obcami Gemerská Poloma a Betliar na hornom Gemeri. Akoby nestačili vlaňajšie príhody v tomto regióne, ktoré takmer zničili neďaleký hrad Krásna Hôrka a hotel Kohút v Revúcej. Podľa médií oheň pod Volovcom sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Na likvidácii požiaru sa podieľajú profesionálni hasiči z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľní hasiči z okolia. Lesné územie nad obcou Betliar v okrese Rožňava, ktoré zasiahol v utorok popoludní požiar, patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR. Ide o oblasť Volovských vrchov roky zasiahnutú kalamitou kôrovca, kde postupne dochádzalo k výrubu stromov a výsadbe mladých stromčekov.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-