okolo 8 - 10 hektárov. "Teraz to už skôr vyzerá okolo tých 15 hektárov, ale otázne je, kde sa vlastne ten požiar nakoniec zastaví a podarí sa ho lokalizovať," dodal Zubriczký pre TASR. Ak by sa oheň dostal až do zvyšku smrečín v hrebeňových partiách, išlo by ho podľa neho už len veľmi ťažko uhasiť.
Oheň sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Rozšíril sa na ploche so zvyškami vyrúbaných stromov a vysadenými niekoľkoročnými stromčekmi. Ide pritom o južnú stranu, v uplynulých horúcich dňoch vyprahnutú od slnka. Na likvidáciu požiaru privolali desiatky profesionálnych hasičov z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľných hasičov z okolia. Z dôvodu náročnosti terénu bola nasadená aj letecká technika a špeciálne vycvičení hasiči z modulu leteckého hasenia. Prácu hasičov komplikuje vietor, ktorý požiar roznáša.
O tom, či v utorok v oblasti vzniku požiaru vykonávali nejaké práce lesníci, riaditeľ Zubriczký nemal informácie.
"Zatiaľ nevieme príčinu požiaru, bude sa to vyšetrovať," konštatoval. Dodal, že v danej oblasti je po hrebeňoch veľký pohyb turistov.
Požiar je v katastrálnom území obce Betliar. Zástupca starostu Betliara Ľubomír Zatroch, ktorý bol v noci osobne pri zásahu hasičov, odhadol vzdialenosť zasiahnutého územia od dediny na päť až šesť kilometrov. "K priamemu ohrozeniu obydlí nedošlo, ale ľudia mali veľké obavy," povedal dnes pre TASR. Ocenil pritom ochotu miestnych dobrovoľných hasičov vrátane tínedžerov, ktorí sa zapojili do likvidácie požiaru v ťažko prístupnom teréne.
(Zdroj: TASR.sk)
VIDEO
Priebežné informácie o požiari:
Najnovšie informácie z Prezídia Hasičského a záchrannéhého zboru zo dňa 8. augusta 2013 hovoria, že hasiči už tretí deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar na hornom Gemeri. Počas uplynulej noci sa oheň, ktorý zasiahol plochu približne 22 hektárov, podarilo dostať pod kontrolu a dnes ráno bol lokalizovaný. "Neprebieha plamenné horenie, požiar je v tlejúcej fáze. Hasiči predpokladajú, že ak sa nezmenia poveternostné podmienky, požiar sa podarí uhasiť v najbližšom čase," uviedla predpoludním hovorkyňa PHZZ Zuzana Farkasová.
Na mieste udalosti dopoludnia zasahovalo 44 profesionálnych hasičov, ktorí sa v pravidelných intervaloch pri hasebných prácach striedali. Na pomoc prišlo 11 hasičov zo Záchrannej brigády v Humennom a 15 príslušníkov z modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí západ z Bratislavy. "Na mieste je od včera od 18.00 h modul pozemného hasenia v lesnom teréne z Banskej Bystrice," dodala Farkasová.
Od skorého rána do 8.20 h zasahoval tiež vrtuľník Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR a vojenský vrtuľník. Na požiarisku pomáha aj 16 dobrovoľných hasičov zo Štítnika, Henckovce a Dobšinej. Na mieste je 16 kusov hasičskej techniky, doprava vody prebieha kyvadlovo cisternami z miestneho jazierka.
Hasiči bojujú s ohňom už vyše 40 hodín, v utorok okolo 22.00 h sa požiar podarilo lokalizovať, avšak v stredu ráno sa dôsledkom silného vetra požiar opäť rozhorel.
Betliar 9. augusta - Hasiči už štvrtý deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar. Na likvidácii ohňa sa podieľajú desiatky hasičov, ktorí opäť zasahovali po celú noc.
"Hasiči aj technika stále zasahujú, čaká sa nárazový vietor okolo 9.00 h,"uviedol dnes ráno operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave. Na mieste je zhruba 60 hasičov, okolo 8.00 h dôjde k prestriedaniu. Pri likvidácii požiaru dnes opäť pomáhajú aj lesníci. Pripravený je taktiež vrtuľník Ministerstva vnútra SR.
Ohňom zasiahnutá rozloha je podľa najnovšej informácie zhruba 27,5 hektára, horelo najmä kalamitné drevo a mladina. Keďže ide o požiar koreňového systému, úplná likvidácia ohnísk je v ťažkom teréne veľmi zložitá. Vietor môže oheň ľahko rozfúkať. Situácii by veľmi pomohol výdatný dážď.
V súvislosti s lesným požiarom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Rožňave začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Informovala o tom dnes košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Betliar 10. augusta – Zásah hasičov pri likvidácii rozsiahleho lesného požiaru pri obci Betliar v okrese Rožňava pokračuje už piaty deň. Ako TASR informoval operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Zoltán Árvay, momentálne zasahuje v lese takmer 50 hasičov a približne dvadsiatka lesníkov.
„Niektoré lokality sú už uhasené, ďalšie sa rozhárajú. Požiar sa šíri koreňovým systémom a fúka tam vietor. Pomohol by nám dážď,“ povedal Árvay. Dodal, že v súčasnosti velitelia zásahov vyhodnocujú situáciu a mali by rozhodnúť, či je nutné, aby na likvidácii požiaru bolo nasadených toľko ľudí a techniky.
BETLIAR 10.8.2013 - Hasičom sa po piatich dňoch podarilo definitívne zlikvidovať veľký požiar lesného porastu v lokalite Volovských vrchoch nad obcou Betliar. Požiar uhasili dnes popoludní o 14.00 hod. O desať minút nato začalo pršať. Požiar sa napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom z okolitých obcí. Aj v sobotu bolo v teréne desať cisterien a 60 ľudí. Pri likvidácii požiaru sa nik zranil. V súčasnosti odovzdávajú požiarovisko pod dohľad pracovníkom Lesov SR, ktorí budú hliadkovať a ďalej monitorovať situáciu. Hasiči tu ostanú ešte minimálne do večera, pretože potrebujú pobaliť techniku. Polícia vyšetruje požiar ako prečin všeobecného ohrozenia. Požiar lesných porastov na ploche vyše 27 hektárov spôsobil škodu najmenej za 76 500 eur.
{jcomments on}


































Spravodajské agentúry a iné slovenské médiá sú momentálne zahrnuté najnovšími informáciami z veľkého lesného požiaru, ktorý dramaticky dáva o sebe vedieť nad obcami Gemerská Poloma a Betliar na hornom Gemeri. Akoby nestačili vlaňajšie príhody v tomto regióne, ktoré takmer zničili neďaleký hrad Krásna Hôrka a hotel Kohút v Revúcej. Podľa médií oheň pod Volovcom sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Na likvidácii požiaru sa podieľajú profesionálni hasiči z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľní hasiči z okolia. Lesné územie nad obcou Betliar v okrese Rožňava, ktoré zasiahol v utorok popoludní požiar, patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR. Ide o oblasť Volovských vrchov roky zasiahnutú kalamitou kôrovca, kde postupne dochádzalo k výrubu stromov a výsadbe mladých stromčekov.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-