Betliarsky kaštieľ a park so zaujímavou architektúrou a mnohými pozoruhodnými drevinami lákajú každoročne návštevníkov a turistov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.
Park v obci Betliar na hornom Gemeri patrí medzi najcennejšie prírodné parky na Slovensku. Nájdeme tu zachované výtvory drobnej záhradnej architektúry i výsledky úsilia vysadiť rôzne cudzokrajné dreviny. Kaštieľ i park s rozlohou 81 ha patril bohatej šľachtickej rodine Andrášiovcov. Tak ako sa v priebehu storočí menil kaštieľ na luxusné sídlo, tak sa menil a budoval aj park.
O jeho budovaní svedčí dokument - mapa z roku 1804, v ktorej je zakreslený priestor parku s rozlohou asi 16,5 ha. Prvým známym záhradným architektom bol Henrich Nebbien, ktorý je zakladateľom i parku v Dolnej Krupej. Ďalší významný záhradný architekt Jozef Bergmann postavil v parku ďalšie stavby. Jeho vodopád patrí medzi najväčšie umelé vodopády v slovenských parkoch. Voda padá z výšky 8 metrov do jazera, pod vodopádom je grotta (jaskyňa), ktorá bola postavená pre zverinec. V rokoch 1908-1914 tu chovali ľadové medvede.
Posledná veľká prestavba parku sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia, čím dosiahol rozlohu 81 ha. Veľmi esteticky pôsobia priehľady, ktorých záhradní architekti vytvorili celú sústavu a zamerali ich na významné objekty v parku a okolí. Dokázali umelecky vysádzať listnaté i ihličnaté stromy tak, aby sa líšila farba listov, kvetov, veľkosť i tvar. Toto pôsobivé zoskupenie rastlinstva má svoje čaro v každom ročnom období. Návštevník má čo obdivovať a môže si oddýchnuť v príjemnom prostredí, kde počuť len šum stromov, spev vtáctva, alebo hukot vodopádu, či žblnkot potoka.
V parku sa nachádzajú mimo domácich druhov drevín i cudzokrajné, ako napr. Ginkgo biloba, cypruštek Lawsonov, borievka čínska, smrekovec dahurský, rôzne druhy cudzokrajných smrekov, lipa so strihaným listom a mnoho iných. Umelý vodný systém v parku bol dobudovaný v poslednej tretine 19. storočia. Najväčšou stavbou bol rybník v severnej časti parku s rozlohou 4750 m2.
V parku bolo v minulosti umiestnených niekoľko plastík, avšak v posledných rokoch sa tieto stali terčom barbarov a zlodejov. V roku 2005 zmizla romantická socha rytiera Arpáda z roku 1887, ktorá stála na 2,5 metrovom podstavci a krátko na to zlodeji ukradli bronzovú sochu sediaceho Budhu, vyrobeného v Japonsku v roku 1828 a sochu černocha v nadživotnej veľkosti zo železnej zliatiny.
Park je živý organizmus, ktorému sa nevyhli v minulosti ani pohromy, ako víchrica, ktorá zničila mnoho vzácnych stromov a v posledných rokoch to bola voda, ktorá sa v roku 2006 v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vyliala z veľkého jazera. Voda zničila cesty a chodníky v parku a hrozilo, že zaplaví i kaštieľ a dostala sa až do obce Betliar.
V tomto zimnom období je počet návštevníkov kaštieľa i parku podstatne nižší ako v lete. Stojí však zato pozrieť si nádhernú vianočnú výzdobu v kaštieli, ale najmä prejsť sa po zasneženom parku a obdivovať jeho krásu i v zime.
9.1.2010
fotografie: Michal a Igor Benedikty
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-