Betliarsky kaštieľ a park so zaujímavou architektúrou a mnohými pozoruhodnými drevinami lákajú každoročne návštevníkov a turistov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.
Park v obci Betliar na hornom Gemeri patrí medzi najcennejšie prírodné parky na Slovensku. Nájdeme tu zachované výtvory drobnej záhradnej architektúry i výsledky úsilia vysadiť rôzne cudzokrajné dreviny. Kaštieľ i park s rozlohou 81 ha patril bohatej šľachtickej rodine Andrášiovcov. Tak ako sa v priebehu storočí menil kaštieľ na luxusné sídlo, tak sa menil a budoval aj park.
O jeho budovaní svedčí dokument - mapa z roku 1804, v ktorej je zakreslený priestor parku s rozlohou asi 16,5 ha. Prvým známym záhradným architektom bol Henrich Nebbien, ktorý je zakladateľom i parku v Dolnej Krupej. Ďalší významný záhradný architekt Jozef Bergmann postavil v parku ďalšie stavby. Jeho vodopád patrí medzi najväčšie umelé vodopády v slovenských parkoch. Voda padá z výšky 8 metrov do jazera, pod vodopádom je grotta (jaskyňa), ktorá bola postavená pre zverinec. V rokoch 1908-1914 tu chovali ľadové medvede.
Posledná veľká prestavba parku sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia, čím dosiahol rozlohu 81 ha. Veľmi esteticky pôsobia priehľady, ktorých záhradní architekti vytvorili celú sústavu a zamerali ich na významné objekty v parku a okolí. Dokázali umelecky vysádzať listnaté i ihličnaté stromy tak, aby sa líšila farba listov, kvetov, veľkosť i tvar. Toto pôsobivé zoskupenie rastlinstva má svoje čaro v každom ročnom období. Návštevník má čo obdivovať a môže si oddýchnuť v príjemnom prostredí, kde počuť len šum stromov, spev vtáctva, alebo hukot vodopádu, či žblnkot potoka.
V parku sa nachádzajú mimo domácich druhov drevín i cudzokrajné, ako napr. Ginkgo biloba, cypruštek Lawsonov, borievka čínska, smrekovec dahurský, rôzne druhy cudzokrajných smrekov, lipa so strihaným listom a mnoho iných. Umelý vodný systém v parku bol dobudovaný v poslednej tretine 19. storočia. Najväčšou stavbou bol rybník v severnej časti parku s rozlohou 4750 m2.
V parku bolo v minulosti umiestnených niekoľko plastík, avšak v posledných rokoch sa tieto stali terčom barbarov a zlodejov. V roku 2005 zmizla romantická socha rytiera Arpáda z roku 1887, ktorá stála na 2,5 metrovom podstavci a krátko na to zlodeji ukradli bronzovú sochu sediaceho Budhu, vyrobeného v Japonsku v roku 1828 a sochu černocha v nadživotnej veľkosti zo železnej zliatiny.
Park je živý organizmus, ktorému sa nevyhli v minulosti ani pohromy, ako víchrica, ktorá zničila mnoho vzácnych stromov a v posledných rokoch to bola voda, ktorá sa v roku 2006 v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vyliala z veľkého jazera. Voda zničila cesty a chodníky v parku a hrozilo, že zaplaví i kaštieľ a dostala sa až do obce Betliar.
V tomto zimnom období je počet návštevníkov kaštieľa i parku podstatne nižší ako v lete. Stojí však zato pozrieť si nádhernú vianočnú výzdobu v kaštieli, ale najmä prejsť sa po zasneženom parku a obdivovať jeho krásu i v zime.
9.1.2010
fotografie: Michal a Igor Benedikty


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a