V druhej časti tohto podujatia sa pod tým istým názvom predstavili Štítničania sami sebe. Túto časť radostne a uznanlivo otvorila riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatica Halková. Vystúpil detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy, v ktorom účinkujú aj Štítničania – deti i dospelí – spievajú i tancujú pod vedením Ing. Ivana Nemčoka.
Svojimi piesňami o láske a vzájomnosti cirkevný zbor ECAV vniesol citlivú náladu, ktorú dotvorili verše našej matičiarky Gitky Vilimovej. Členky ZPOZ-u navodili atmosféru lásky k rodnému kraju a kráse našej prírody a tiež veršami ďalšej matičiarky Janky Vranovej, ktorá je zároveň autorkou pripravovaného detského kalendára, kde je 12 mesiacov roka predstavených peknými veršíkmi, a to nie len v slovenskom jazyku, ale aj v maďarčine, rómčine, nemčine, angličtine, ruštine a týmito európskymi jazykmi sa predstavili žiaci tunajšej ZŠ.Záver patril mladým – pôsobivou hudbou na gitare a saxofóne sa chlapci pred ženami nedali zahanbiť.
Celý program sprevádzala slovom Janka Vranová, predsedníčka miestneho odboru Matice slovenskej a slovami vďaky prisľúbila ďalšie zaujímavé podujatie pod tým istým názvom – POZNÁVAJME SA.
Kto bol Ladislav Šestina
Ladislav Šestina – šéf výpravy Štátneho divadla v Košiciach sa narodil 10.3.1925 v Štítniku. Jeho vysokoškolské štúdiá vo Viedni, kde v rokoch 1943-44 študoval u profesora E. Pirchana divadelnú architektúru, predčasne ukončili vojnové roky. V roku 1944 pôsobil ako výtvarník vo Wroclawi, potom nastúpil ako výtvarník do SND v Bratislave a hneď po oslobodení prišiel do Košíc, kde sa stal spoluzakladateľom Štátneho divadla. Plných 40 rokov tu bol šéfom výpravy. Vytvoril viac ako 600 scénických návrhov pre všetky divadelné žánre - operu, činohru a balet. Patria sem aj návrhy pre ďalšie divadlá na východnom Slovensku. Nadviazal úzky kontakt aj s vtedajšou československou scénografiou.
V roku 1971 v Košiciach a v roku 1975 v Bratislave sa predstavil vlastnou výstavou scénografických prác. Je autorom scény pamätnej inscenácie Čechovových Troch sestier v réžii Janka Borodáča a vytvoril vynikajúce návrhy k ďalším inscenáciám, ktorých výpočet by bol veľmi dlhý.
V umeleckej tvorbe prešiel postupným vývinom, využíval možnosti javiskového iluzionizmu, realistické detaily, symboly a znaky, inšpiroval sa folklórom. Zdôrazňoval dekoratívne vyznenie scény, v najzrelšom období sa zameral na výrazové použitie farby a svetla, s väčším dôrazom na modernú, divadelne cítenú architektoniku výtvarného javiskového diela. Pracoval takmer pre všetky slovenské divadlá, spolupracoval s košickou televíziou, v r. 1969 pôsobil v Kráľovskom divadle vo Švédsku. Činný bol aj ako maliar (grafiky, oleje, akvarely). Vystavoval aj na kolektívnych výstavách v Bratislave, Brne, Berlíne, pravidelne bol zastúpený na medzinárodnom kvadrienále v Prahe.
Scénograf Ladislav Šestina ako predstaviteľ realisticko-symbolickej tradície slovenskej scénografie stál pri základoch budovania umelecko-výrobných dielní Štátneho divadla v Košiciach a vypracoval nový systém organizácie jej technicko-výrobnej zložky. Jeho scénografické návrhy mali možnosť diváci vidieť aj v zahraničí na výstavách i prostredníctvom inscenácií. Pri príležitosti 60. ročného životného jubilea obdržal titul Zaslúžilý umelec. Zomrel 3. februára 1986 v Košiciach.
V osobe tohto umelca, ktorý nešetril silami, aby pomohol rozvoju divadla v našej vlasti nachádzame zdroj a inšpiráciu pre našich mladých a z úcty a lásky mu naši matičiari 11.3.2011 v Štítniku odhalili pamätnú tabuľu, aby sme mohli hrdo povedať - aj toto bol náš rodák, Štítničan.
Mgr. Janka Vranová
Fotografie: archív rodiny Šestinovej, Ing. Z. Halková, M. Vilimová
{gallery}kultura/matica/sest{/gallery}
{jcomments on}

































POZNÁVAJME SA – pod týmto názvom sa 11.3.2011 konalo zaujímavé kultúrne podujatie v starej historickej obci Štítnik, ktoré bolo myšlienkou štítnických matičiarov. Pred 86 rokmi sa v tejto obci narodil košický scénograf zaslúžilý umelec Ladislav Šestina, spoluzakladateľ Štátneho divadla v Košiciach. Plných 40 rokov bol šéfom výpravy, ako predstaviteľ realisticko–symbolickej tradície slovenskej scénografie stál pri základoch budovania umelecko–výrobných dielní štátneho divadla a vypracoval nový systém organizácie jej technicko–výrobnej zložky.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a