organizátorov či tvorcov dvorov, neskutočnú snahu, prekvapiť návštevníkov niečim výnimočným, veľkú lásku k tomuto podujatiu a k Drienčanom. Každý zo zainteresovaných chce, aby sa v jeho „dvore“ cítili najlepšie, aby všetko bolo top. A my sa tu naozaj cítime viac ako výborne. Každá z nás už tu má niekoho známeho a veru za tie roky aj blízkeho, s ktorým sa po roku srdečne zvíta. Radosť, že sa zase vidíme živí a zdraví, máme si čo povedať, stisneme si priateľskú dlaň a vieme, že sa o nás starajú ako o vzácnych hostí, sa nedá slovami opísať. Tú treba jednoducho precítiť. My sa snažíme domácim odvďačiť našim spevom a tancom nielen na pódiu, ale aj vo dvoroch.
Čo na záver? Okrem úprimného poďakovania celému kolektívu na Obecnom úrade v Drienčanoch za FS Lehoťanku i MO MS v Čiernej Lehote chcem vysloviť i prianie, aby sa vydaril nasledujúci jedenásty ročník. Veľa zdaru tomuto podujatiu, lebo aj vďaka nemu ďalšie generácie detí a dospelých poznajú čaro rozprávky, ľudovej piesne, zvyku či zabudnutej obyčaje. V Drienčanoch sa na pár hodín zastaví uponáhľaný svet, atmosféra dýcha čarom dôb dávno minulých a ľudia majú k sebe akosi bližšie.
Darina Figúrová
Fotografie Dr. J. Sabo
{gallery}folklor/driencany{/gallery}

































Drienčany – pri vyslovení tohto mena obce sa znalým viac geografie, vybaví malá dedinka, učupená pri vodnej nádrži Teplý vrch. Tí, ktorým viac hovorí história, si vybavia miesto pôsobenia a aj posledného odpočinku evanjelického farára, zberateľa ľudových povestí, Pavla Emanuela Dobšinského. Práve vďaka tejto osobnosti sa 27. júla 2013 v Drienčanoch už desiaty raz konali slávnosti 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a