ktoré si mohli prítomní zakúpiť za symbolické ceny. A keďže cez Vianoce nemôže chýbať na stole ani vianočný punč, pripravila ho pre túto akciu Ing. Darina Figúrová a vo veľkom objeme sa minul všetok „pretože bol chutný, bolo ho nedostatok“. V tento deň a na tejto akcii našu obec poctila svojou prítomnosťou aj pani riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková so svojou mamičkou. Tejto návšteve sme boli veľmi potešení a tiež sme vďační aj za vianočné darčeky od nich. Pani riaditeľka s mamičkou sa u nás veľmi dobre cítili. Prišla hodina H, kedy do miestnosti vstúpil dedko Mikuláš, anjelik a čert s batohom a košom darčekov. Všetci sme spozorneli a bolo vidieť aj deti s malým strachom v očiach. Šikovné deti z obecnej materskej školy mali pripravené pásmo pre Mikuláša, básničky, spoločné pesničky, recitácie, ktoré mu odrecitovali, za ktoré každé dieťa dostalo balík sladkostí. Ale nezabudlo sa ani na iné deti z obce, ktoré navštevujú Základnú školu v Slavošovciach, a aj pre tieto boli Obecným úradom zaobstarané sladké darčeky. Deťom z Materskej školy v Čiernej Lehote odovzdala starostka obce Ing. Iveta Potočná aj darčeky – hračky, spoločenské hry. Po odrecitovaní a odspievaní pozdravov pre Mikuláša, sme sa všetci presunuli pred kultúrny dom, kde sa rozsvietil vianočný stromček a svojimi svetelnými reťazami nám bude pripomínať každý večer na ulici, že prežívame to krásne obdobie Vianoc. Už teraz sa tešíme na iné vianočné akcie usporiadané obcou, MO MS Čierna Lehota, na spoločné ukončenie občianskeho roka a privítanie toho nového 2014. Samozrejme tiež na budúcoročného Mikuláša. Prajeme všetkým deťom, rodinám, nech môžu pocítiť krásne sviatky roka, vianočnú atmosféru v kruhu svojich rodín, a mať aj sladkú nádielku.
Text a foto: Mgr. Michal Terrai
































Na Mikuláša, 6. decembra 2013, sme sa radovali už od rána zo snežnej nádielky, ktorú sme si mohli na dvore pred domami a cestou do práce a školy očami vychutnávať. Po príchode späť domov, poobede sme čakali na tohtoročného Mikuláša, ktorý neobišiel ani tento rok našu obec. Prišiel aj so svojimi pomocníkmi anjelikom a čertíkom. Deti z obec sa už po príchode zo školy tešili na predvianočné posedenie a tvorivé dielne, ktoré pre nich v kultúrnom dome pripravili členky MO Matice slovenskej Čierna Lehota, FS Lehoťanka, členky Kultúrnej komisie pri OZ Čierna Lehota a poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote. Boli pre nich pripravené predkreslené výkresy, nalepovačky, farebné papiere, lepidlá na papier. Deti mohli vyrábať rôzne vianočné ozdoby, ktorými ozdobili aj vianočný stromček v sále kultúrneho domu. Organizačne sa im venovali pani Katarína Pukanská a Ing. Darina Figúrová, ktoré deti motivovali aj k tomu, aby si pripravili vianočné pozdravy, ktoré môžu poslať svojim známym ako vianočné pohľadnice. Keďže sa hodina príchodu dedka Mikuláša blížila, preto ďalšie členky MO MS – pani Eva Kočišová, pani Zuzana Hrušková, pani Mária Kundráková priniesli chutné koláčiky,
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-