Na prvýkrát sa Dni obce v Čiernej Lehote vydarili naozaj super Doporučený
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dni obce 2011 v Čiernej Lehote dopadli na veľmi dobrej úrovni, aspoň si myslím, že nie len pre organizátorov.
Sobota (27.08.2011) - začiatok o 14:00 hod. Po otvorení sme si s členmi prípravného tímu (Aďou Violovou - členkou komisie pri OZ, Bc. Marianou Jančíkovou - učiteľkou MŠ) rozdelili deti do skupín a začalo sa s hraním, hádzaním loptičiek, krúžkov na prúdnicu, skokom vo vreci, preťahovaním lanom. Šikovné deti z obce si zašantili a víťazi boli odmenení. Ostatné deti sa mohli vyšantiť na nafukovacom spidermanovi. Pre starších bol zorganizovaný futbal, kde mohli ukázať chuť športovať. No pozháňali sa zostavy mladších a starších, nikto nezaháľal a nevzdal to.
Ukážky štafety a útoku našich hasičov a hasičiek (OHZ Čierna Lehota) sme sa mohli vynadívať a za ich výkony, ktoré ukázali poďakovať im a zatlieskať. Keby sa im tak darilo aj na hasičských pretekoch - súťažiach, prajeme im to.
No a večer sme si zaspievali spoločné piesne, aj lehotské pri táboráku. Počasie nám prialo, ako keby bolo objednané.
Nedeľa (28.08.2011) - Pre organizátorov to bolo opäť v plnom prúde, aby sa všetko stihlo, urobilo na dobrej úrovni. No ja musím pochváliť, že všetko sme stihli a podľa mňa sa aj vydarilo.
O 10-tej hod. slávnostné služby Božie v chráme Božom v Čiernej Lehote, kde sme spoločne s pozvanými hosťami boli kázňou Mgr. Lýdie Naďovej, farárky zo Slavošoviec, napomenutí na nasledovanie Pána a viere nie z donútenia.
Potom nastal šum v obradnej sieni, kde sa usádzali hostia a prítomní občania, aby sme ich mohli privítať v našej obci a odovzdať ocenia za zásluhy pri tvorbe hrobov padlým, pri návšteve našej obce a podobne. Každý účastník tohto obradu, dostal spomienkový darček obce. Hosťom bol aj pplk. Andrej Guk, zástupca pridelenca obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR, ktorý navštívil našu obec, aby si osobne pozrel hroby padlých ruských vojakov, ktorí zahynuli v Čiernolehotských lesoch, kde sú aj pochovaní a zásluhou a prácou pána Ondrejčáka Juraja sú ich hroby zrenovované a dostali nový šat. V hore zvanej Javorinka, tieto hroby sú naozaj skvostom a reprezentatívnym dielom pre obec Čierna Lehota. Ak budete mať chuť si k ním vyraziť, je to aj príjemná turistika.
Spoločne, aj pplk. Guk sme si pešiu turistiku k hrobom vyskúšali. Zapotili sme sa, ale padlo to príjemne a na nezabudnutie.
Po vrátení sa z túry od hrobov, sme si uctili pamiatku padlých v SNP v obci a kladením vencov sme vyjadrili naše šťastie, že môžeme aj vďaka ním, našim predkom osloboditeľom, žiť v mieri. Ďakujeme.
V kultúrnom dome už bolo všetko pripravené na odovzdanie spomienkových darčekov ešte žujúcim účastníkom SNP a vdovám po účastníkoch, pri 67. výročí SNP. Po tejto príjemnej a peknej akcii, sme si kultúrne potešili dušu a srdce pri vystúpení FS Lehoťanka a FS Gemer z Dobšinej. No vedia tieto folklórne telesa rozradostniť ľudí. Šikovní sú.
No a večer už neostalo nič iné, kto chcel a mohol prišiel sa zabaviť na zábavu, kde do skoku hrala skupina Relax z Vlachova. Bavili sme sa až do rána bieleho.
Tohtoročné DO môžem pochváliť, nám organizátorom poďakovať a veriť, že tie budúcoročné budú ešte lepšie.
"No ale na prvýkrát, naozaj, super!"
Mgr. Michal Terrai
poslanec Obecného zastupiteľstva
v Čiernej Lehote
Foto: autor
{gallery}obsah/clehota/do{/gallery}
{jcomments on}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a