Na prvýkrát sa Dni obce v Čiernej Lehote vydarili naozaj super Doporučený
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Dni obce 2011 v Čiernej Lehote dopadli na veľmi dobrej úrovni, aspoň si myslím, že nie len pre organizátorov.
Sobota (27.08.2011) - začiatok o 14:00 hod. Po otvorení sme si s členmi prípravného tímu (Aďou Violovou - členkou komisie pri OZ, Bc. Marianou Jančíkovou - učiteľkou MŠ) rozdelili deti do skupín a začalo sa s hraním, hádzaním loptičiek, krúžkov na prúdnicu, skokom vo vreci, preťahovaním lanom. Šikovné deti z obce si zašantili a víťazi boli odmenení. Ostatné deti sa mohli vyšantiť na nafukovacom spidermanovi. Pre starších bol zorganizovaný futbal, kde mohli ukázať chuť športovať. No pozháňali sa zostavy mladších a starších, nikto nezaháľal a nevzdal to.
Ukážky štafety a útoku našich hasičov a hasičiek (OHZ Čierna Lehota) sme sa mohli vynadívať a za ich výkony, ktoré ukázali poďakovať im a zatlieskať. Keby sa im tak darilo aj na hasičských pretekoch - súťažiach, prajeme im to.
No a večer sme si zaspievali spoločné piesne, aj lehotské pri táboráku. Počasie nám prialo, ako keby bolo objednané.
Nedeľa (28.08.2011) - Pre organizátorov to bolo opäť v plnom prúde, aby sa všetko stihlo, urobilo na dobrej úrovni. No ja musím pochváliť, že všetko sme stihli a podľa mňa sa aj vydarilo.
O 10-tej hod. slávnostné služby Božie v chráme Božom v Čiernej Lehote, kde sme spoločne s pozvanými hosťami boli kázňou Mgr. Lýdie Naďovej, farárky zo Slavošoviec, napomenutí na nasledovanie Pána a viere nie z donútenia.
Potom nastal šum v obradnej sieni, kde sa usádzali hostia a prítomní občania, aby sme ich mohli privítať v našej obci a odovzdať ocenia za zásluhy pri tvorbe hrobov padlým, pri návšteve našej obce a podobne. Každý účastník tohto obradu, dostal spomienkový darček obce. Hosťom bol aj pplk. Andrej Guk, zástupca pridelenca obrany pri Veľvyslanectve Ruskej federácie v SR, ktorý navštívil našu obec, aby si osobne pozrel hroby padlých ruských vojakov, ktorí zahynuli v Čiernolehotských lesoch, kde sú aj pochovaní a zásluhou a prácou pána Ondrejčáka Juraja sú ich hroby zrenovované a dostali nový šat. V hore zvanej Javorinka, tieto hroby sú naozaj skvostom a reprezentatívnym dielom pre obec Čierna Lehota. Ak budete mať chuť si k ním vyraziť, je to aj príjemná turistika.
Spoločne, aj pplk. Guk sme si pešiu turistiku k hrobom vyskúšali. Zapotili sme sa, ale padlo to príjemne a na nezabudnutie.
Po vrátení sa z túry od hrobov, sme si uctili pamiatku padlých v SNP v obci a kladením vencov sme vyjadrili naše šťastie, že môžeme aj vďaka ním, našim predkom osloboditeľom, žiť v mieri. Ďakujeme.
V kultúrnom dome už bolo všetko pripravené na odovzdanie spomienkových darčekov ešte žujúcim účastníkom SNP a vdovám po účastníkoch, pri 67. výročí SNP. Po tejto príjemnej a peknej akcii, sme si kultúrne potešili dušu a srdce pri vystúpení FS Lehoťanka a FS Gemer z Dobšinej. No vedia tieto folklórne telesa rozradostniť ľudí. Šikovní sú.
No a večer už neostalo nič iné, kto chcel a mohol prišiel sa zabaviť na zábavu, kde do skoku hrala skupina Relax z Vlachova. Bavili sme sa až do rána bieleho.
Tohtoročné DO môžem pochváliť, nám organizátorom poďakovať a veriť, že tie budúcoročné budú ešte lepšie.
"No ale na prvýkrát, naozaj, super!"
Mgr. Michal Terrai
poslanec Obecného zastupiteľstva
v Čiernej Lehote
Foto: autor
{gallery}obsah/clehota/do{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-