Medzi oblasti aktívneho partizánskeho hnutia v dnešnom okrese Rožňava (predtým Dobšiná) a hnutia odporu proti fašizmu v SNP, patrila Štítnická dolina a v nej aj Slavošovce a Čierna Lehota. Prírodnú dominantu oblasti tvorili mohutné Stolické vrchy, horský masív Kohúta a Harovej.Spravodlivý hnev, odvaha a statočnosť, odveká túžba po slobode, to všetko vyvrelo z tichých dolín a strmých hôr v pamätnom roku 1944, v Slovenskom národnom povstaní. Kroniky obcí dodnes vydávajú svedectvo o týchto udalostiach. Každoročne sa k nim vraciame a nebolo to ináč, ani v nedeľu 28. augusta v predvečer 67. výročia SNP, kedy sa konala spomienková slávnosť, kde si občania a prítomní hostia pripomenuli túto hektickú minulosť.
Po slávnostných bohoslužbách v ev. a. v. chráme v Čiernej Lehote, sa odobrali do obradnej siene, kde po úvodnom príhovore starostky obce Ing. I. Potočnej pozdravili a ocenili prítomného pridelenca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR podplukovníka Andreja Guka s manželkou a občana Slavošoviec Juraja Ondrejčíka, laureáta ceny “Vojenský čin roka“, ktorý vytvoril a obnovil symbolický hrob na miestach, kde 5. decembra 1944 padli partizáni por. Gierec a npor. Ščukin.
Následne sa hostia a prítomní presunuli do oblasti za Čiernou Horou, kde delegácia položila vence k pamätníku obetí z radov ranených partizánov, ktorých zversky upálili vlasovci a fašisti v provizórnej ošetrovni neďaleko lesnej zemľanky partizánskeho štábu. Odtiaľ časť účastníkov prešla k pamätníku - hrobu, ktorý zrekonštruoval Juraj Ondrejčík.
Osláv sa ako hostia zúčastnili, okrem prítomného pridelenca Veľvyslanectvsa Ruskej federácie v SR podplukovníka Andreja Guka s manželkou, aj predseda Obl. výboru SZPB Ing. Norbet Lacko, prednosta Obvodného úradu Ing. Gallo, zástupca Matice Slovenskej Ing. Halková, ďalej starosta obce Slavošovce Ing. Š. Bašták, poslanec KSK, ev. farár Mgr. Naď a ev. farárka Mgr. Naďová, ako aj poslanci obce Čierna Lehota.
Vence položili aj pri zrekonštruovanom hrobe, ktorý symbolicky odovzdal do starostlivosti obce Čierna Lehota a prítomnej starostky pán Juraj Ondrejčík, realizátor celej obnovy.
Po návrate do obce pokračoval kultúrny program členiek súboru Lehoťanka. V prestávke programu sa podávalo občerstvenie pozostávajúce z domácich jedál, ktoré pripravili miestne občianky.
Aktivity obce, spomínané v článku, sú inšpirujúcim príkladom aj do budúcnosti. Stále máme osobnosti a udalosti, na ktoré nezabúdame. Takouto udalosťou je aj SNP. Preto patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách osláv 67. výročia SNP v Čiernej Lehote, aktivistom, poslancom obecného zastupiteľstva a pani starostke.
Text a foto: Dr. Milan Sajenko
{gallery}obsah/clehota/67{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a