Tak ako aj iné obce a členovia SZPB, tak sme si aj v Čiernej Lehote v okrese Rožňava dňa 28.08.2012 pripomenuli 68. výročie SNP. Naša obec zohrala dôležitú úlohu počas Povstania, keď bola v tunajších horách zriadená aj poľná nemocnica. Položením vencov k pamätníkom obetí sme začali tieto oslavy. Ešte so žijúcim účastníkom SNP pánom Martinom Helpenom sme položili veniec pri bývalej pamätnej izbe SNP, a tiež pri pamätníku padlých hrdinov pri obchode. Pripojila sa k nám aj vdova Irena Ivaničová. Po tomto pietnom akte kladenia vencov, sme prešli na miestne ihrisko, kde bol kultúrny program, ktorý vytvorila folklórna skupina Lehoťanka. Zaspievali slovenské a ruské aj partizánske piesne. Ako je už tradíciou, tak aj tento rok sme zapálili vatru SNP, ktorá horela až do nočných hodín. Pri táboráku spievali mladí aj starší, piesne chvál a slávy mieru.
Čierna Lehota. Na štátny sviatok 68. výročia SNP, dňa 29.08.2012, sme ja a pán Juraj Ondrejčik nezaháľali a kytičkou vďaky za mier a oslobodenie, zapálením spomienkovej sviečky pri hroboch na Javorinke a pamätníku za Čiernou horou, uctili si padlých hrdinov Povstania. K hrobom sme sa vybrali ráno, pomalou chôdzou za krásneho slnečného dňa. Pri ubiehajúcej chôdzi sme preberali rôzne chlapské veci, utrpenia, ktoré museli prežívať a prežiť naši osloboditelia, ako asi museli žiť, a dozvedal som sa ako a čo musel urobiť pán Ondrejčik, kým sa mu podarilo si uspokojiť svoje svedomie a splniť si sen - vytvoriť a obnoviť tieto hroby padlým, hroby, ktoré boli veľa rokov zabudnuté. Čo mu to dalo síl a obetavých hodín bez zaplatenia, aby mohol vytvoriť takéto prekrásne dielo, ktoré ostane, dúfam, už navždy ako vďaka za položené životy padlým hrdinom, za ich ochranu a víťazstvo pre nás, aby sme mohli žiť v mieri a radosti. Pri tomto diele mal pomocné ruky bratov a synov Figúrovcov, ktorí mu v ich voľnom čase pomáhali a zvážali materiál do hôr k hrobom. Za tieto obetavé ruky pánovi Ondrejčíkovi a rodine Figúrovej ďakujeme. Ďakujeme za veľké a krásne dielo – úpravu hrobov ruských partizánov, ktoré bolo už ocenené viacerými slovenskými i zahraničnými inštitúciami. Právom mu patria všetky získané ocenia, za prácu ktorú vykonal spolu aj so svoju manželkou.
Bol to náročný deň na chôdzu, prešli sme pekné kilometre krásnou prírodou, lesom, ale stálo to zato. Videl som aj lehotskú chatu, pri ktorej som ešte nikdy nebol, čomu som veľmi rád. Určite pokým mi to zdravie dovolí a nohy ma ponesú, budeme sa snažiť spolu uctiť si pamiatku našich hrdinov aj iné roky, pri tomto diele pána Ondrejčika, v lese na Javorinke.
Text a foto: Mgr. Michal Terrai
nedeľa, 02 september 2012 17:30
Položením vencov k pamätníkom obetí oslavili 68. výročie SNP aj v Čiernej Lehote
Napísal(a) Michal Terrai
Zverejnené v
Čierna Lehota
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a