prišla správa o nezmyselnom teroristickom útoku v Moskve. Všetci sme neveriacky krútili hlavami a naša myseľ akosi nechcela pochopiť, prečo?
Pohľad na rozradostené deti z Materskej škôlky v Čiernej Lehote, ktoré pod vedením riaditeľky MŠ pani Hrudálovej recitovali, spievali a tancovali, bol fascinujúci. Povzbudené potleskom ukázali, že sú šikovné a šťastné.
FS Lehoťanka okrem programu venovaného spomienke na tento významný deň, zaspievala aj ľudové piesne z Čiernej Lehoty. Potlesk obecenstva bol síce pekným poďakovaním, ale najväčšiu radosť sme všetci prítomní mali z toho, že detičky pri zvukoch harmoniky a speve žien spontánne vyšli na javisko a začali tancovať. Možno nám rastú mladí folkloristi, možno sme v nich prebudili lásku k ľudovej piesni, možno...
Len nech to ostáva v mieri.
Darina Figúrová
Foto: Michal Terrai
{gallery}kultura/lehota/66{/gallery}
{jcomments on}
piatok, 28 január 2011 21:03
Šesťdesiatšesť rokov života v mieri oslávili aj Čiernolehoťania
Napísal(a) Darina Figúrová
Pred 66. rokmi s novým rokom 1945 svitla mnohým gemerským obciam nádej na slobodu. Mohutná vlna oslobodzovacích bojov priniesla 24. januára 1945 koniec vojny i v našej obci Čierna Lehota. Spomienkovým aktom a položením venca na pamätnú tabuľu kultúrneho domu sme sa symbolicky poďakovali tým, ktorí nám vytúženú slobodu priniesli. Malou slávnosťou - príhovorom starostky obce Ing. Ivetou Potočnou a kultúrnym programom sme si pripomenuli, že i dnes si svoju slobodu musíme strážiť a pokojný život v mieri chrániť.
Veď práve v čase spomienok na oslobodzovacie boje v našom regióne
Zverejnené v
Čierna Lehota
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a