V Čiernej Lehote na hornom Gemeri slávnotne otvorili ešte 22. augusta 2013 Klub dôchodcov. Svojím príhovorom sa k pozvaným členom a tiež zatiaľ sympatizantom Klubu dôchodcov a Jednoty dôchodcov na Slovensku v Čiernej Lehote prihovorila predsedníčka KD a JDS v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová, tiež za prítomnosti starostky obce Ing. Ivety Potočnej, poslanca OZ Mgr. Michal Terraia a pracovníčky OcÚ Izabely Kúkoľovej. sa rozhodli zriadiť a znova oživiť činnosť Klubu dôchodcov a Jednoty dôchodcov na Slovensku v našej obci.
Pri tejto príležitosti chcem poďakovať vedeniu obce za pomoc pri realizácii tohto podujatia. Zvlášť všetkým členom nášho výboru, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k výzdobe a zariadeniu klubu. Poďakovanie patrí vám všetkým, ktorí ste si našli čas a prijali naše pozvanie. Aktivitami v klube zamedzujete predčasným prejavom starnutia. Neustále objavujete a využívate rezervy pri rôznych záujmových a kultúrno-osvetových činnostiach. Naším želaním je, aby ste si aj v období jesene života čo najdlhšie predĺžili aktivity a spokojný život. Zároveň vám oznamujeme, že Klub bude otvorený 2 krát do mesiaca, a to v nedeľu v čase od 14.00 do 16.00 hod.“
Báseň zarecitovaná pani Vierou Bystrenovou:
Čo máme si priať v tejto chvíli,
snáď iba to, by sme boli zdraví, živí.
By mohli sme miestnosť túto využívať dobrých rokov pár,
keď sme ju dostali od obce, my, dôchodcovia, ako dar.
Poďakovať chceme vedeniu obce i Obecnému zastupiteľstvu,
že sa tu stretávať môžeme a sľubujeme,
že v tejto miestnosti okrem relaxu aj činnosť vyvíjať budeme.
Príkladom pre mladých chceme byť,
nech vidia, že i v zrelom veku sa dá plnohodnotne žiť.
Keď nám už aj vrásky zdobia tvár a na hlave biely vlas,
ešte je dosť elánu v nás,
aby sme pre obec platnými občanmi boli,
hoc nás už sem tam aj čosi bolí.
Ruku k dielu pri propagácii i skrášľovaní našej obce chceme dať,
by z toho mohli sme všetci osoh mať.
Tak si prajme, by táto miestnosť nám, seniorom, slúžila,
by každého člena noha sem prísť túžila.
Stretávajme sa tu v dobrej nálade,
v počte hojnom
a odchádzajme stadeto plní dojmov.
S pocitom dobrým, s nádejou,
že opäť sa tu stretneme v kruhu priateľov.
Text: Mária Jakobejová
Foto: Mgr. Michal Terrai
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a